Jeho anketu som označil ako smutné, ale aj ako dobrá téma. Smutné z toho dôvodu, že mi je ľúto, ak mladý človek musí riešiť problémy, ktoré sa naozaj hlboko vnútorne dotýkajú, a nie vždy má v tom jasno. Častokrát je to situácia, kedy človek napríklad je vyslovene po niečom vyprahnutý, rozumej tomu, nasýtený, a nemá napríklad na čom ďalej stavať.
Tu sa samozrejme môžeme celkom isto dostať do dvoch extrémov, a síce, do jedného príliš pasívneho ničnerobenia, kedy jednoducho prestávam vo svojom živote akokeby tvoriť, niečo pozitívne vytvárať, alebo práve naopak, človek je veľmi činný, je veľmi aktívny, napĺňa ho to, a toto je centrom pozornosti u neho.
Mnohí si celkom isto mylne myslíme že dobre nám je len pri priateľoch. To som už síce opisoval. Že teda náš ideál je, aby sme študijný čas vyplnili s priateľmi, spolužiakmi, nielen za knihami, a to teda platí aj v pracovnom živote. Napríklad ja som momentále mimoriadne zavalený povinnosťami, ale na druhej strane sa teším, že si viem nájsť vprostred minimum času priestor, v ktorom sa snažím čosi tvoriť. Nejde mi len o písanie, ale celkovo otvoriť sa mnohým možnostiam.
Mnohí z nás, a to som spozoroval napríklad aj v škole, úplne celkom isto rezignuje už pri prvom nezdare, a vie, že ďalej sa týmto smerom uberať nechce. Možno je to lepšie, pretože aj príslovie mi dobre pripomíne, že niekedy je lepšie zísť z kratšej cesty. Obyčajne je to preto, lebo človek radikálne mení vtedy svoj postoj k niečomu, kde bol možno do onoho času zapálený, a v tom presvedčený, a šiel priamou líniou.
Že pri prvom nezdare sa snaží len kdesi preplávať, ale žeby čosi mal aj napríklad obetovať, to už veľmi nie. Práve preto, lebo nám chýba akási hybná sila. Môžeme to definovať ako niečo, v čom sme sa našli, alebo nenašli, a kde sme spravili veľký osobnostný skok, kde sme si uvedomili mnoho spojitostí, napríklad vyvarovaniu sa robenia tých istých chýb bez istej miery poučenia, následnej sebareflexie, dozretia, ktoré celkom isto vyplynuli napríklad zo strachu, čo keď sa nám v živote nevydarí niečo, za čím naozaj človeku bude ľúto, a analyzovať si ten neúspech v nás bude azda len vytvárať istú mieru pochybností, ktorej sa nie tak ľahko zbavíme.
Už na fyzike sme sa učili, a teda dá sa to celkom isto aplikovať vyslovene do všetkých sfér života, pracovného, alebo študijného, že teda existuje čosi ako vzájomná interakcia, teda vzájomne pôsobenie medzi dvoma činiteľmi. Práve tá vzájomná interakcia dáva zmyslu celého toho pôsobenia. Tak ako každý jeden fyzikálny a matematický jav má svoje logické opodstatnenie v živote, bez ktorého naozaj sa nestratíme. Azda len význam logaritmov som postrádal, ešte som ich plne nevyužil
Pri tomto úkone sa človek navzájom ovplyvňuje, zároveň sa aj učí, a preberá celkom isto nové poznatky, ktoré ho môžu posunúť kdesi inde, než sa nachádza doteraz, a existuje predpoklad, žeby svoje pôvodne nasmerovanie chcel zmeniť. Zmeniť v tom zmysle, že je načase napríklad niečo vyňať, niečo doplniť, niečo zrušiť, a možno naopak, niečo naplniť, niečo zdokonaliť, a podobne. Niektorí ale nemajú nasmerovanie, ale celkom isto stagnáciu, teda akýsi úpadok, ktorý si ale celkom isto na jednej strane uvedomujú, chcú ho zmeniť samozrejme smerom k lepšiemu, ale za istých vonkajších nepriaznivých okolností nie vždy sa im to darí.
Čo teda by som dodal na záver. Obyčajne v dobrom človek na to nemyslí. Azda aj napríklad pri maturitnej téme, kedy píše ten slávny sloh, obyčajne nijaký človek, študent, nebude nad tým rozmýšľať, či sa vlastne naozaj stotožní s tou danou témou, a vonkoncom nie vtedy, že v istom časovom období, neskoršie, celkom isto sa bude tým reálne zaoberať v živote. Ja sa napríklad pamätám na moju maturitnú tému, ale musel som si pomôcť z internetu, lebo celkom som sa nedokázal rozpamätať. znie. Bez rodiny sa človek trasie od zimy v nekonečnom vermíre.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár