Asi takýto by som dal nadpis do tohoto sviatočného blogu, ktorý teda ako si všímam, píšem neskoro večer, ale asi to má svoje čaro. Poobede som trochu oddychoval, pretože som mal veľmi náročný týždeň, ale som veľmi rád. Bez práce nie sú koláče, a platí to samozrejme aj v mojom prípade. 

Dnes by som chcel napísať nie ako nejakú recenziu na článok, ale v tomto by som chcel napísať môj originálny pohľad v krátkosti na dnešnú dobu, kde chcem aspoň tak v krátkosti porovnať, naznačiť obdobie, kedy som žil v tínedžerskych rokoch, kedy som prežil roky na strednej škole, aké to vtedy bolo obdobie, čo to pre mňa osobne znamenalo, a aký vplyv vtedajšieho, nazvem to formovania malo na mňa v oveľa neskoršej dobe, keď sa obhliadnem teda po rokoch dozadu, čo všetko som prežil, čo všetko to vo mne vyvolalo, čo bolo dobré, a čo zlé, čo by som chcel zmeniť, čo by som nechcel zmeniť a podobne.

Isto sme tu viacerí, teda si aspoň myslím, ktorí máme vekovo krátko po tridsiatke, alebo teda ten vek sa ku tomuto zaujímavému číslo deň ku dňu približuje, a my postupne, ako plynú doslova dni, zisťujeme, že už proste nie sme tými, ktorými sme boli, a že človek sa rokmi mení. Samozrejme otázka je, či k lepšiemu, alebo horšiemu, či si niečo začíname uvedomovať, že sa niečo proste deje. Je to celkom výborný postreh, a ešte lepšie, ak je človek s tým vyrovnaný a stotožnený, pretože nie každý víta nejakú zmenu. 

Nie každý je spokojný, ako je starší, najmä ak v niektorých fázach, etapách života celkom jasne vníma, že pred rokmi, mal možno inú kondíciu, nemyslím teraz fyzickú, ale celkovo, mal iné ideály, iné plány, mal iný život, a žil akokeby v inom svete. Teraz, keď na vlastnej koži človek zažíva, a to píšem predovšetkým sám za seba, ako toto všetko ja vnímam, vidím, že človek jednoducho nutne potrebuje zmenu, a nie je dobre žiť v nejakom stereotype, najmä, ak človek sa niečomu dlhodobo venuje, v istom časovom okamihu naozaj výrazne prispieva do jeho života istá zmena. 

Tá zmena spočíva predovšetkým v tom, že človek akosi prirodzene zanechá to, čo ho bavilo v istom čase, a teraz naberie iné záujmy, a tak, ako prirodzene žije v nejakom prostredí, a nadväzuje iné kontakty, ktoré sú užitočné a potrebné.

Človek prirodzene opúšťa jeden systém, a ide do druhého. Iste tá zmena jednoducho človeka zabolí, ale ono to prísť musí, a časom zistil som napríklad na sebe samom, že lepšie sa mi ozaj stať nemohlo, pretože ak mám byť osobný, teraz sa mi otvorili také možnosti, o akých som naozaj doteraz mohol len snívať, a je otázka času, čo si vyberiem.

Ak mám napísať ako koment do blogu. Pozri sa. Nikdy som nebol na nejakej diskotéke, ani ožran párty, ani mi to nechýba, pokiaľ nerátam stretko zo strednej po 5 a 10 rokoch (posledne sme nemali stretko) stužková, rozlúčka a pod.... asi preto, že cca 13 rokov dozadu bola iná mentalita mládeže ako je teraz.... to určite že bola, my sme takí primitívni neboli. Myslím to doslova. 

Takéto veci sme jednoducho neriešili, lebo na to nebol čas. Boli sme viackrát na chate, dvakrát zo školou v zahraničí, skade mám super spomienky, ale bohužiaľ, vtedy i phone neboli, ani nič také, digitálne foťáky boli začiatkom nultých rokoch poriadne drahé, ale bolo v poriadku všetko. 

Nikto nikdy nevystrájal, a nikomu to nechýbalo, pričom som chodil normálne na strednú, klasika. Myslím si že v súčasnosti máme tu veľké deti... deti a mládež sa nemenia na dospelých, ale na veľké deti, ktoré sú nezrelé, a nepripravené do života.... Tu je ten problém. Myslím že som ho pomenoval celkom správne, pretože mnohí sa toho boja, a práve toto nesprávne pomenovanie tej skutočnosti, že človek v podstate nezreje, len žije akokeby zo dňa na deň ho začne viac ubíjať, pretože sa mu nechce na sebe pracovať, a táto jeho lenivosť spôsobí možno veľké problémy v duševnej oblasti.

Nechcem filozofovať, ale nie som si celkom istý (nepoznám tvoj príbeh, píšem teda všeobecne, v rovine môjho vnímania na základe dojmov) ale ak takto zmýšľajú pubertiaci, zbohom rodina kamarát! Maximalne nepripravení do života.... V čom to teda spočíva, tak zneje otázka? Na to je relatívne jednoduchá odpoveď, ale tak ťažko sa toto všetko môže naplniť, a to vplyvom určitej neschopnosti, ktorej sa nevieme nejako účinne zbaviť. 

Napríklad ak by som mal spomenúť hudobnú scénu. Tie piesne nultých rokov, koniec deväťdesiatych proste mali svoje posolstvo, svoje čaro, ktoré častokrát som počúval so zatajeným dychom, a dokázal som sa pre to nadchnúť. Dneska si máločo vypočujem, čo je nové, čo mi dá nejakú inšpiráciu. 

Dobre vieme, že niektoré piesne majú tak hlboké posolstvo, že človek dokáže nad tým rozmýšľať hneď keď sa prebudí, dnes máloktorá pieseň, pokiaľ sa nespieva len o materializme, a ako máš krásne zarábať, a podobné nezmysly, ti príde na um možno bezprostredne po prebudení, a to vôbec nesnažím sa zveličovať, proste malo to v minulosti všetko také čaro, ktoré sa teda rokmi, a nejakou tou novou mentalitou postupne vytratilo, čo je podľa mňa na škodu.

Ďalej si myslím, že existuje tu mnoho príčin, prečo sa toto všetko deje okolo nás. Predovšetkým by som opomenul takú napríklad neschopnosť prevziať zodpovednosť na seba. Áno, všetko vieme, teda len si to myslíme, že to vieme, všetkému chápeme, len naše konanie nie je častokrát individuálne, a nie sme obyčajne schopní niečo spraviť samostatne. Ja osobne mám rád tímovú prácu, ale človek musí pochopiť, že niekedy musí proste ostať aj sám a osamotený so svojimi myšlienkami. Také slogany, že bez priateľov nežijem, a podobné hlúposti, sú naozaj poľutovaniahodné.

Čo teda dodať ešte na záver tohoto článku. Sú to samozrejme moje myšlienky, ako to vnímam ja, keď som sa opätovne vrátil do mojich mladších čias, stále vnímajúc tú atmosféru toho všetkého, čo ma obklopovalo za mojich pubertálnych čias.

Ten čas ináč voňal! Mal inú príchuť! Myslím si, že dnes predovšetkým chýbajú vodcovské typy. Chýba disciplína, autorita, hierarchia. Toto je výsledok demoralizujúcej spoločnosti ktorá má prívlastok liberálna. Všetko je dovolené, všetko sa smie, nemá nikto komu čo zakazovať, poradím si sam, a čo ja viem..... Tu chýba pevná ruka a autorita. Myslím si osobne, že tu je práve pomenovaný problém. Nemáte totiž nijaké dobré základy! Nemáte na čom stavať. Na koniec ešte v krátkosti. Človek, čo nemá pevnú pôdu pod nohami obyčajne padne!  

 Blog
Komentuj
 fotka
marcello1111  7. 1. 2018 10:41
svatá pravda, padnú na hubu a ťažko budú vstávať, aby sa zrovnali v živote...
podaktorým sa to už bohužiaľ ani nepodarí...
človeku sa niekedy až prevracajú panenky, keď tu na tomto birdze číta, ako sa mu dobre zaspáva so sluchátkami na ušiach počúvajúc nejakú odpornú satanistickú hudbu v podobe metálu...
ten istý birdzák za tri dni píše v statusoch, ako ho boli hlava, nechutí mu a v ničom sa mu nedarí...
je to výsledok ľudskej tuposti, cynizmu a vlastnej deštruktívnej snahy zničiť v sebe všetko Božie, svojho Ducha a lásku..
lebo, keď mu povieš nerob to, je to zlé, ničí ťa to, tak sa ti zasmeje...
čo dodať, dobre ti tak, nech ťa ten rohatý dobre obdaruváva svojou láskou...
 fotka
bombarder  7. 1. 2018 11:20
Super článok a súhlasím.
 fotka
tralalibang  7. 1. 2018 19:56
Ja s tebou nesúhlasím Napríklad s tou hudbou, hoci sama mám najradšej hudbu z rokov osemdesiatych, stále sa nájdu aj v dnešnej dobe piesne s perfektným textom a s hlbokým posolstvom, treba sa však posunúť preč od mainstreamovej hudby a hľadať.
Z tvojho textu je badať vec, ktorú si už dlhšie všímam na "starších" ľuďoch. Proste takú tú nostalgiu za mladými časmi, ktorá je aj pochopiteľná, veď takmer každý rád spomína na svoje detstvo (ja som výnimka,ale to bude tým, že si z detstva pamätám veľmi málo vecí).
Čo sa týka toho, že mladí dnes dospievajú neskôr- to nevnímam ako úplne negatívnu vec, pretože si myslím, že v dospelom "zodpovednom" svete človek prežije väčšinu života. Podarilo sa nám predĺžiť si život lepšou zdravotnou starostlivosťou, tak prečo si nepredĺžiť mladosť? Keď si to tak vezmeš, mladšie generácie sa možno ani nedožijú dôchodku, pretože sa hranica odchodu do dôchodku stále posúva. A tak ešte kým študuješ na vysokej, máš poslednú možnosť ešte mať voľný čas, niekam cestovať a tak. Nemôžeš sa tešiť, že to stihneš na dôchodku, lebo sa ho pravdepodobne ani nedožiješ.
 fotka
tralalibang  7. 1. 2018 20:00
A že nám chýba autorita? Nehnevaj sa, ale keď sa pozriem na niektorých ľudí, ktorí by mi akože mali ísť vzorom, je mi zle z toho, ako sa správajú. Nesprávajú sa ako ľudia, ku ktorým by som mala mať úctu. Vodcovské typy? Je mi z podobných predstáv zle, nech si každý žije svojím životom a nesnaží sa nikomu kázať o tom, ako má žiť ten svoj. Keď sa aj pozrieš na "vodcovské typy" z minulosti, je mi zle z toho, akí sú to prevažne skazení a odporní ľudia.
 fotka
vreskot000  7. 1. 2018 20:11
@tralalibang dakujem za super názor ktory, myslím si velmi doplnil moj clanok. Nech sa ti dari.
 fotka
cancer_boi  10. 1. 2018 13:35
Prečo všade pcháš Ježiša?
 fotka
lorgine  10. 1. 2018 21:11
@cancer_boi Každý píše o tom, čo pozná a je jeho srdcu blízke. Na rozdiel od iných autorov (prirodzene nie všetkých) však Vreskot nepíše iba s cieľom rozprávať o sebe, ale snaží sa napísať niečo, čo môže pomôcť aj ostatným. Snaží sa ukazovať správnu cestu, aj keď sa niekomu môže zdať smiešna či nezmyselná. Jedného dňa to každý pochopí.

K článku- mám síce nejaké pripomienky, ale nie sú až také dôležité, že by som ich musela povedať nahlas. Ale článok ujde
 fotka
vreskot000  12. 1. 2018 21:02
@lorgine dakujem Ti veľmi pekne, som rad že vie niekto vnímať pointu mojich článkov. myslím že niektoré veci som opísal dost fakticky a reálne. a že všade pcháš Ježiša. bratu. Mne ten Ježiš tak reálne pomáha a svkalitnuje mi môj krásny život, že možno si nevieš ani predstaviť kde som teraz. ale vieš. všetko rieš v tichosti, načo dáke vystatovanie. Má zmysel ukazovať svoj majetok a všetko to matieralistické. ps. ešte krátko ku tebe. pozri. môžem tu pridať blogy auto o tom, ako mám dva roky a šoferujem auto za 150 tis eur, ale načo to mám robiť a koho mám zbytočne dráždiť. to nie je moja parketa. "obdivujem" napríklad youtuberov "rapperov" kde neprejde deň, aby si nepridali fotku s vystrčeným prostredníkom v nejakom bavoráku. ked sa im to páči, nič proti gustu. ale toto sú veci o ktoré reálne môžeš prísť behom jednej sekundy, možno o všetko... o život o majetok, o všetko. Vieru v Boha a duchovno ti nemôže zobrať nikto. z toho práve v mojom živote pramení všetko.... moja práca, ktorú mám rad, požehnanie, ktoré z nej vyplýva. všetko viem kontiunálne prepojiť... materializmu dať význam v zdravej podobe, užiť si v zdravej miere, a nezanedbať Boha v rukách ktorého je osud náš všetkých. zamysli sa nad tým.
Napíš svoj komentár