Rozoberal jazdné vlastnosti nejakého auta, a medzi iným, medzi tým tokom informácii, ktoré teda som zachytil, boli spomenuté tieto jazdné vlastnosti, ktoré skomentoval do tejto vety, ktoré som si zapamätal. a ktoré použijem v paralele na dnešný článok.
Tá veta znie teda takto: "V kabíne je ticho, ale počuť zvuk obtekajúceho vzduchu."
Pred niekoľkými rokmi som písal článok v takom inšom rozpoložení, kde som sa pýtal rečnícku otázku v nadpise, či je ticho na niečo dobré. Prirovnal som to na vtedajšiu aktuálnu situáciu, z poza ktorej som sa vymanil za veľmi dlhý čas, ale sa mi to podarilo. Neskôr som pochopil, že niekedy to akési vnútorné vzduchoprázdno môže slúžiť predovšetkým k tomu, aby sa človek vnútorne posilnil a obohatil. Prirovnal by som to napríklad k športovaniu rozličného typu. Je jedno, či ste futbalista, hokejista, basketbalista, alebo trénujete atletiku, alebo hocijaký iný šport spojený s menšou alebo väčšou fyzickou, a nepomerne rovnako určite aj psychickou záťažou pre organizmus, ktorý si človek jednoducho musí rozumne primerane rozložiť.
Fyzická záťaž pre športovca, nejakého atléta je predsa únava a vyčerpanosť po výkone, ktorý môže mať krátkodobé trvanie, je to akási akútna bolesť, ktorá sa rýchlo dostaví, ale rýchlo aj odíde. Osoba, ktorá dokáže mať veci pod kontrolou, dbá o primerané vyťaženie a v neposlednom rade aj šetrenie, vyváženie, či už psychického, alebo fyzického rázu.
Nie jeden krát sa nám stáva, že okolo nás je proste ticho. Aj by sme chceli prehovoriť, ale nemáme s kým. Chceli by sme možno vytvoriť nejakú spoločnosť, ale opätovne nemáme s kým. Častokrát pre takéto typy ľudí, ktorých ticho je príjemným spoločníkom, a nemajú veľmi radi niečo, čo ich vyrušuje a to si môžeme teda predstaviť všeličo.
Nie jeden krát sa teda nám stáva, že človek potrebuje v niečom spoločnosť, ale vníma proste samotu. Nie je to pre nás príjemné, a tak by sme chceli s niekým prehovoriť. Ešte lepšie, alebo horšie sa to vníma práve už v tejto rok trvajúcej pandémii, kedy sa nedá tvoriť spoločnosť, nedá sa len tak vyjsť, posedieť, a vidíme, že to, čo bolo niekedy úplne samozrejmé a akýsi základný spoločenský štandart, dnes niečo také neexistuje.
Človek ktorý dbá o duchovný rozvoj, dbá o svoje duševné zdravie, opäť to prirovnám k dnešnému tematickému heslu dokáže jasne rozpoznať skutočnosť, že vnútorne, v sebe samom môže rozpoznať ticho, možno akúsi nečinnosť, ale zároveň počuť obtekajúci zvuk Ducha Svätého. Tá prítomnosť symbolizuje asi toľko, že človek predsa nie je nikdy sám. Nie jeden krát som túto prítomnosť v konkrétnom tichu, v rozmýšľaní, putovaní kdesi prírodou pocítil niečo ako radosť, ktorú som nevedel racionálne zdôvodniť. Viem proste, že niečo také je, a ja som to pocítil. Práve preto vám všetkým toto prajem, pretože....
Človek veľa vecí spočiatku zachytí možno ako niečo, čo mu nie je úplne jasné a zrozumiteľné, čomu možno prvotne nie celkom správne chápe a rozumie, ale postupne to pre neho môže nadobudnúť zmysel, a pravý rozmer pravdy, ktorá sa pred ním odhalí, všetko to, čomu doposiaľ nerozumel.
Záverom by som teda vyslovil ešte poslednú myšlienku v tomto článku, ktorú sa pokúsim zakľúčiť citáciou textov Písma Svätého. To predsa symbolizuje prítomnosť božích milostí, aj keď pre človeka sú pochopiteľne neviditeľné. Mnohokrát ľudia, ktorí nedokážu duchovno vnímať v nijakom spektre, nerozumejú významu a potrebe modlitby a duchovného myslenia, nerozumejú že, teraz citujem Pavlov list adresovaný Korinťanom..." tvárnosť tohto sveta sa pomíňa“ (1 Kor 7, 31)
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár