Reagujem síce na ten článok, ale nechcem písať v nijakom prípade recenziu, pretože chcem opísať vlastné pocity, ako spomínam, pretože v tom článku som sa našiel. Čo teda by som chcel povedať.
Viacerí si myslia, že tým, že z niekadiaľ vypadnú ľudovo povedané, proste odídu, a stratia sa z očí a mysle mnohých myslia si, že spravili dobre. Nielen že si to myslia, ono to naozaj aj tak funguje.
V Písme Svätom nachádzam myšlienku, že len ten, kto stratí svoj život, si ho zachráni. Teraz by som to chcel dať do jemnejšieho podtónu, prirovnať trochu ku situácie, a síce, ten, kto naozaj na niečo chce zabudnúť, ten to nezabudne nikdy. Ako to myslím? Celkom jednoducho. Pokiaľ človek sa pohybuje v akomsi stereotypnom prostredí, nemá šancu rásť. Ani osobnostne, úroveň nejaká, proste nič. Je to prázdnota. Môže to celkom isto hraničiť s akousi temnosťou, ktorá človeka bude vťahovať do nejakých úzkostí, alebo depresívnych stavov.
Náš problém je, že my sa chceme silou mocou na kohosi podobať, a proste sa nám to nedarí. Máme totižto pred sebou veľmi chabé vzory, a tie vzory sú ešte chabejšie vo svojej podstate hodne nasledovania. Človek by mal nasledovať proste to, čo má v živote akýsi zmysel, ale obyčajne ak sa to nám nepodarí, môže nasledovať presný opak. Človek sa akokeby vtiahne do seba samého a začne si tvoriť svoj svet, v ktorom sa vidí len on so svojimi pocitmi. A potom samozrejme človek prirodzene sa potrebuje kdesi realizovať.
Problém nastáva, že to nerobí v reálnom živote, ale vo virtuálnom. Má rád diskusie na internete, na nejakých fórách, ale pritom by napríklad v nejakej jednoduchej konverzácii proste neobstál. Jednak preto, lebo nemá dostatočne rozvinutú slovnú zásobu, a jednak je to jeho osobným postojom a pasivitou, ktorú zaujal od počiatku, a takto to robí dodnes.
Riešenie nie je kdesi odísť, aj keď aj to považujem na základe mojich skúseností za azda najlepšie riešenie, ale riešenie je to, keď človek ak odíde, chytí sa pevne šance, a hľadá spôsoby, ako skvalitniť svoj život.
Väčšinou človeka keď pochytia negatívne myšlienky, uzavrie sa do seba samého. Mne veľmi pomohlo Písmo Sväté, keď jednotlivé citáty mi prišli na um, a začal som proste nad tým spontánne uvažovať. Zistil som naozaj, aké živé a účinné je Božie slovo, ktoré nie je obyčajné slovo, ale Božie, rozoznáva myšlienky a hnutia srdca.
Práve vďaka tomuto duchovnému vedeniu človeku práve naopak, môžu napadnúť myšlienky, ako nie upadnúť v niečom do zabudnutia, možno zmenou práce, zmenou nejakého prostredia, ale to, hľadať konkrétne príčiny svoje zmeny, v čom konkrétne by som chcel niečo zanechať, a čo ma zaťažuje. Mnohí navzdory svojim kamarátom, známym, aby nevyzeral ako niekto, kto je nejaký mimo, nejaký sprostý a podobne, pokračuje v tých väzbách, neuvedomujúc si , že ho to len ešte viac zaťažuje, a koniec koncov nemá z toho nič. Nemá z toho radosť, ani osoh, a väčšinou celkom istotne sa môže napríklad stať terčom akýchsi útokov zo strany nejakého okolia, alebo nie príliš vyberanej spoločnosti, či už je to škola, alebo pracovisko, alebo podobne, môže to už byť čokoľvek.
Na záver dodám ešte asi toľko. Pokiaľ človek nenájde v sebe kúska odvahy zmeniť k lepšiemu niečo, čo mal v pláne, a budovať na vlastnostiach ktoré sú dobré, a ktoré netreba meniť, a na nich stavať, obyčajne človek nebude opravdivo šťastný. Nech sa vám darí.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár