Je pravda, že v niektorých štátoch, vplyvom niektorých demonštrácii, alebo teda nejakých možno občianskych nepokojov, a podobne, sa čoraz častejšie sme sa stretávali s akýmisi počiatočnými liberálnymi názormi, ktoré vznikali niečo ako kontra reakcia voči potlačovateľmi, ktorí proste znemožňovali človeku akúsi osobnú slobodu, a všetko čo s tým môže súvisieť.
Takéto čosi ak naozaj dlhodobo v spoločnosti pretrváva, človek teda naozaj môže mať celkom iste vypestovaný názor, že pravdepodobne je to pre neho celkom to najlepšie, že žije predsa len pokojne, hoci mnohým súvislostiam nerozumie, sú mu možno proti srsti, potláča v sebe prirodzené túžby, vo vedomí, že to tak naozaj musí byť, čo v nasledujúcich rokoch dokázal vyhodnotiť ako zaťažujúci stav, ktorý mu neumožňoval v dostatočnom spektre sa nestranne dívať hodnotiť udalosti javiace sa v jeho živote.
Človek jednoducho sa túžil vymaniť z toho stereotypu, kde možno musel potláčať svoje niekedy názory.
Teraz sa vrátim k tomu prečítanému článku teda.
K článku poviem toľko. Akiste si celkom iste potrehol, že píšem viacmenej duchovne ladené blogy. V širšom kontexte to znamená, že sa zaoberám problematikou, ktorá je prvopočiatkom všetkého okolo nás, teda duchovnom, ktorý je samozrejme v ostrom protiklade s materializmom.
O niečom takomto sa zmieňujem aj ja, ale ti chcem dosvedčiť, že bez pevnej viery(v Boha), a absencii akejsi duchovnej kultúry, ostaneš celkom iste stále na jednom a tom istom mŕtvom bode. Nepohneš sa nikam proste. Chceš sa vymaniť z područia kohosi, ale vieš čo je paradox?
Taký človek, čo po tom túži, vlastne sa nechce vymaniť nikdy, pretože práve tá nesloboda je základnou tendenciou jeho interakcii k danej skupine, v ktorej zastáva rovnaké názory. Aj keby reálne naozaj sa už s ňou nekontaktoval a prerušil teda akékoľvek vzťahy, nikdy to nebude také, aké si to predstavuje, a istým spôsobom s nimi ostane navždy spätý v čo i len v minime. Toto, čo píšem je predsa z vlastnej skúsenosti.
Poviem ti konkrétny príklad. na západe sú obchody v nedeľu zatvorené. My sme kresťanské Slovensko, ale samozrejme, obchod bude otvorený v nedeľu, lebo pravda, biznis je biznis, myslím to samozrejme celkom iste v ironickom podtóne, pretože celkom isto v pondelok by sme asi sa nedožili od hladu. Však. Sme teda tradičná kresťanská krajina ako taká. Nikdy si nebol teda v nedeľu v obchode len tak? Nikdy si nebol len tak, a nič si nekúpil, vyslovene len preto, aby si zabil čas, pričom mal si možnosť určite tam ísť aj v iný deň? Pokiaľ v tejto uvedenej triviálnej záležitosti si to nedáš nejako dokopy, tak z toho vyplýva.
1. Vždy budeš mať premenlivé, teda nestále názory.
2. Nikdy nebudeš nezávislý
3. Ostaneš slabý (nebudeš si vedieť rozkázať.)
4. Budeš mať naďalej mylné predstavy, z ktorých plynú depresie v budúcnosti (nad ich nenaplnením, o čom som sa zmienil v mojich blogoch)
5. Spomínaš ďalej, že teda taký Rím síce nebol postavený za deň, ale vytrvalo ho roky rokúce stavali a prestavovali do dnešnej podoby. Prirovnať ho ku akémukoľvek vzťahu... priateľského, kamarátskeho, pracovného, zaľúbenosť a podobne je nezmysel, pretože vytrvalosť neznamená, že budem roky tolerovať nejaké neduhy tej žene, s ktorou chcem ostať, ale ešte počas toho chodenia ju potrebuješ teda logicky preskúmať v čo najkratšom čase, aby si v budúcnosti sa vyvaroval nejakej sprostosti. Motivácia ti je predsa z tohto celkom iste jasná. Nechceš predsa mačku vo vreci.
6. Áno, súhlasím s posledným tvojim bodom, že naše emócie sú len dočasné, čosi som sa aj ja o tom zmienil v mojej niekoľkodielnej dlhej blogovej sérii článkov, môžeš si to prečítať, ak sa ti bude chcieť, avšak nezabudni, že ak je niečo oprávnené, emócie nezohrávajú vonkoncom kľúčovú rolu v rozhodovaní, nakoľko emócia je len krátky duševný stav vyvolaný akýmsi narušením prirodzeného poriadku našej osoby. Asi toľkoto.
Nie je to dlhotrvajúce nikdy. emocia vždy vyplýva z nejakého podnetu... vonkajší vnútorný, snáď je to oblasť psychologie. preto rozhodovať sa pod vplyvom zahorúca je azda tá najhoršia varianta. Okrem toho, neviem, či ti je známy postreh, ja som ho čítal, a myslím si že je to celkom pravda, rokmi sa povahové črty osobnosti menia. Ak nebude narušený akýsi prirodzený duševný a duchovný vývin tvojej osobnosti, pravdepodobne budeš o nejakých tých dvadsať rokov úplne ináč rozmýšľať, a budeš mať nieže, nejedná sa o to, že teda budeš mať odlišné názory na niečo, v čom si bol teda skalopevne donedávna presvedčený, ale to, že budeš práveže obohatený novými poznatkami dávať plnší zmysel tomu, čo si zažil v minulosti, aby si sa vyvaroval istých chýb, a aby, ak ešte ostáva náš pozemský čas, sme vedeli dobre poradiť všetkým pochybujúcim, ktorí to pravdepodobne potrebujú, a možno to potrebujú práve od nás, aby sme im poradili, čo pravdepodobne aj bude možné teda vplyvom našich doterajších poznatkov a skúseností
Čo teda dodať na záver. Toto sú myšlienky každého človeka, ktorý vie, že sám celkom iste nedokáže nič, ale potrebuje sa vo svojom živote o čosi alebo kohosi oprieť, lebo to potrebuje, a sám veľa možno nedokáže, najmä teda z toho psychického pohľadu.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár