Myslím si, že problém, ktorý ste načrtli, je veľmi bolestný a tragický, a nemyslím si, že žena má trpieť znásilnenie od ožrana, ktorý ráno si reálne nepamätá, čo spravil včera v pomätenosti mysle, teda opitosti, a surovo znásilnil ženu, možno aj zbije prinajhoršom, len čo opustí krčmu nadránom, a komusi strpčuje život.
V takom prípade Boh celkom isto vie, že žena nie je nijaký stroj, ani nástroj, ani predmet, a proste treba hájiť a brániť dôstojnosť každej ľudskej osoby, a myslím si, že Pán Boh nežiada, aby vznikol život len preto, lebo niekomu šibe na opitú hlavu. Všetko musíme ponímať predovšetkým spravodlivo a objektívne, ak by som ešte teraz doplnil. Ešte by som v tejto súvislosti požiadal duchovného otca, nie tu samozrejme na blogu, ale to som napísal priamo vtedy ako komentár, analogicky sa to nevzťahuje na tento článok a na túto chvíľu, ale to som chcel napísať ako článok, aby proste objasnil, alebo aby sa vyjadril k oveľa závažnejšiemu problému, ktorý teraz spomeniem.
V žiadnom prípade mi nejde o nejaké subjektívne ohodnotenie, to nikdy nerobím, lebo viem, že všetko má nejaké to riešenie, ale možno viete, že niekde v Írsku, alebo kde, asi roku 2004, tak nejak sa stalo, že nejaký blázon, alebo blázni, povedal som to preto, lebo inak sa to nedá ani inak nazvať, znásilnili reholné sestry, následkom čoho otehotneli.
Avšak problém nastáva vtedy, že rehoľné sestry, neviem teraz presne či všetky do jednej, to som si nie istý, išli na potrat. Viem celkom iste, že je to extrémny príklad,ale nesmieme si nad tým zatvárať oči, pretože aj takáto situácia sa stala, a ani celkom možné to nie je posúdiť z morálneho hľadiska, pretože sa bavíme o extrémnych situáciách, pretože aj takéto čosi cirkev predsa pozná. Povedať, že všetko porúčame len do modlitby je síce hlboko duchovné a kresťanské, ale treba si proste vysúkať niekedy ruky a dať sa do práce, inak takto prácou predovšetkým na duchovnom poli nedokážeme veľa.
Čo na to teda poviete. Viete ťažko povedať, na jednej strane, že rehoľnica sa mala zachovať ako žena, a porodiť dieťa a dať napríklad na adopciu, pretože toto je veľmi dobré, správne, a najmä morálne rozhodnutie, to nepochybujem, ale tu sa jedná o to, že ona jednoducho to dieťa nikdy nechcela. Tým, čo to nevedia, áno aj takéto čosi sa stalo, a tu chcem ale predovšetkým zdôrazniť, že teda nie z egoizmu, ale z hľadiska sľubu, ktorý dala predovšetkým Bohu a cirkvi, že predsa svoj život prežije naplno a v celibáte.
Je pravda, že aj takéto čosi sa stalo, ja sa na to pamätám, bolo to niekedy začiatkom nultých rokov. A na druhej strane celkom v pohode chytím stranu napríklad celibátnym kňazom, pretože môj názor je taký, že nie každý muž za normálnych okolností sa chce ženiť a mať dieťa, vytvoriť rodinu, a teda ako muž nie každý chce žiť napríklad pohlavne. Čo vy nato.
Myslím si že v súčasnom svete plnom egoizmu, predovšetkým pretvárok, a to celkom isto musím zdôrazniť, že naozaj sme toho svedkami, keď pod rúškom zla chceme akokeby vykonať nejaké dobro, čo prirodzene nie je celkom možné, ale zlo ostane naozaj navždy zlom, a bude treba to vedieť aj pomenovať. nanešťastie to nie každý dokáže celkom presne pomenovať, čo ostáva potom len na škodu veci. Možno ho k tomu vedie strach, že ostane akokeby prezradený, a hoci má pravdu, pod ťarchou názorov väčšiny sa musí celkom isto nedobrovoľne prispôsobiť.
Ide o to, že toto všetko je následok prežívaného strachu, kedy jednoducho nevieme celkom správne zareagovať, a väčšinou volíme napríklad útek z miesta činu, ako sa hovorí, a mnohé veci, ktoré som teraz vymenoval v tomto článku je následok a takpovediac výsledok strachu, ktorý prežívame, a nevieme čo s tým. Preto sa možno uchyľujeme čoraz častejšie k nejakým náhlym rozhodnutiam, ktoré nemusia mať celkom isto nejaké logické opodstatnenie.
Na záver ešte napíšem niekoľko zamyslení. Problémom je, že niektoré naozaj nenormálne veci sú pre nás normálne, ale normálne veci sú nenormálne. Práve preto aj mnoho ľudí, ktorí sa snažia jednoducho o spravodlivosť ,majú veľmi sťaženú, nazvem to pole position, ako na pracovisku, tak aj v školách, proste to sa neobmedzuje nanešťastie nikde, a takto to je. Strach je ozvať sa za spravodlivosť, pretože proti nám naozaj stoja tie pomyslené goliáše, tí nepríjemní ľudia, ktorí za každú cenu si chcú presadiť predovšetkým to svoje, ukazujú svoju silu, ale žiaľ, nie na základe rozumu, čo len znepríjemňuje celú situáciu podľa mňa, teda, čo nie je celkom príjemné, pretože človeku to jednoducho nepadne dobre, a dosť sa tým niekedy trápi, a nedokáže naplno rozvinúť to, čo v ňom skutočne je.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár