Dokážeš niečo čo nedokážu iní? III

Zaujímavú rečnícku otázku sa pokúsim rozobrať po tretí krát v tomto článku.

Poobede som mal ešte aktivity, ktorým sa venujem už pekných sedemnásť rokov. Vonku je veľmi melancholické obdobie, napriek tomu stopercent ešte pôjdem von na buď krátku prechádzku, alebo si trochu zašportujem. Veľmi to nechcem prehnať, pretože zajtra si opätovne idem zamakať do roboty, čo samozrejme mám veľmi rád. 

Pýtam sa teda, či dokážeš niečo, čo nedokážu iní. Nepýtam sa to z akéhosi triumfalizmu, či opätovne človek môže vytiahnuť špeciálnu kartu, a teraz s niečím machrovať. To vôbec nie. 

V živote sa nám nie raz stáva, že človek príliš často seba podceňuje. Keď sa proste nedarí, tak sa nedarí. Možno prežíva niekedy depresívne obdobie. Alebo náhodou príde o prácu, čo aj mne sa stalo už x krát. Ešte významnejšie pre mňa znamená asi toľko, že hoci veľakrát sa mi to stalo, veľa krát sa mi stal pravý opak, a teda vždy som našiel spôsob ako si zarobiť. Pre mňa je to nesmierne dôležité, pretože neznesiem pasivitu. Nakoľko som aktívny človek mám veľmi rád, keď sa niečo deje okolo mňa. Vonku napríklad je naozaj špatné počasie, ale mňa to neodradí, a pôjdem krátko po dokončení článku vonku na vzduch. Pôjem si zašportovať, trochu s mierou, aby som vládal zajtra robiť. Uznávam, že všetkého veľa škodí.

Napriek tomu sú výnimočnosti v živote, ktoré nás teda robia výnimočným možno do tej miery, že ovládame niečo, čo neovládajú a nedokážu druhí. Pozrime sa teraz na to z inej perspektívy.

Všetko vedieť prirodzene nemôžeme. Je zbytočné niečo neustále študovať, ak si chceme niečo dokázať sami pred sebou. Človek obyčajne má akýsi nedostatok, ktorý s danou činnosťou vôbec nesúvisí, a práve preto sa vrhá do kadejakých projektov, aby si v prvom rade uspokojil svoje svedomie, možno ho niečo trápi. Možno nás niekedy trápi aj to, že druhí okolo nás dosiahnu na všetko čo si zmyslia, hoci to pravda nie je. Nezriedka sa pozeráme na seba ako tých najnedokonalejších, že čo všetko dokázali moji priatelia, a možno ja stále stojím na jednom mieste, a neviem sa z neho vymaniť. Nie je to vôbec pravda. 

Zamyslel som sa nad tým, prečo človek nie vždy robí to, čo chce. Javí sa mi to ako nachsvál. Prečo musí robiť to, v čom nie je doma, čo sa musí naučiť. Čo mu nejde od ruky, a nie raz možno skusuje tú nespravodlivosť, ktorá na neho častokrát dolieha. Napríklad ja som osobne nikdy nerobil priamo v mojom vyštudovanom odbore, aj keď priznám sa že mi to vôbec nevadí, pretože zastávam ten názor, že človek všestranný je predsa taký, ktorý má rád výzvy niečo nové sa naučiť a vyskúšať. Čo ešte nevyskúšal, čo možno chcel už dávno, ale nikdy nedostal k tomu príležitosť. Mne sa zas stalo, že mnohokrát v takomto práveže ma odmietli, neprijali ma napríklad do práce. Mierne mi to zaváňa istou formou šikany, pretože človek ktorý sa hlási na miesto, kde nie sú potrebné odborné zručnosti sa nie je úspešný na pohovore, mi príde nanájvyš nefér. AJ keď ja zastávam teóriu, že každá skúsenosť je dobrá. Stále niečo robím také, z ktorého sa dá slušne zarobiť, a som veľmi vďačný za to, a veľmi si to vážim. Nejde o to, čo konkrétne robiš, ide o to, či si to vieš vážiť. Či vieš aj tomu najmenšiemu elementu v živote dať zmysel. Či sa nájdeš v niečom kde sa možno nenašli tvoji predchodcovia, ktorí to z neznámeho dôvodu ohrdli, odmietli, a ty si to s radosťou prijal.

Možno sa to teoreticky dá, ale prax hovorí, že človek sa roztrhať proste nevie. Napriek tomu každý z nás niečo vie, a niečo nie. A je otázka uhlu pohľadu, ako sa na tieto veci pozeráš. Či sa na seba pozeráš ako ktosi, kto nedokáže niečo, čo dokážu druhí, alebo sa na seba pozeráš ako niekto, čo dokážeš niečo, čo nedokážu iní. Možno je to akási slovná hračka, ale pravdivá. Je to niečo, čo človeka robí výnimočným natoľko, aby sa prestal zaoberať cudzími problémami, ale z celej sily sa začal koncentrovať na seba. 

Záverom ešte tieto myšlienky by som napísal. Človek stráca čas mnohými zbytočnosťami. Rozmýšľa nad nejakou stratou miesto toho, aby našiel niekde zisk. Premýšľa, kde pochybil, miesto toho aby premýšľal, kde nájde niečo dobré a zmysluplné ktoré mi skvalitní život a nejako ma obohatí. Mrhá energiou, vyčerpá sa tam, v tom priestore, kde to potrebné nie je a premrhá sily s ľuďmi, ktorí o to nestoja. Ktorí sa ťa neopýtajú, ak sa máš, ako si sa cítil napríklad včera, pri nejakej príležitosti, alebo ako sa máš dnes, čo budeš ešte robiť, či máš dostatol síl. Čo máš možno v pláne na najbližšie dni, a či sa reálne pozeráš na svoje potreby či reálne vieš zhodnotiť svoje požiadavky.


Zdieľaj článok na facebooku
68 odoberateľov

Komenty k článku

  1. 2
    Kubbox

    24 ročný chalan

    dokážem niečo čo nedokážu iný a nehanbím sa za to a to niečo je zarobiť peniaze a nie je to tým že by som bol niečo viac alebo bol najchytrejší ale je to tým že nie som lenivý a nikdy som neprokrastinoval
  2. 3
    Kubbox

    24 ročný chalan

    a ak sa chce niekto o tom presvedčiť ma môže kľudne navštíviť ...prídem ho na svojom fáre za milión vyzdvihnúť na stanicu v PU alebo PB či IL a pozvem ho do svojho popiči baráku za melóny