Dokážeš niečo čo nedokážu iní?

Úvodom článku poviem toľko, že nechcem písať recenziu na anketársku otázku, ale idem písať moje vlastné myšlienky, ani teda nechcem nikomu na nič odpovedať, aby to možno neznelo subjektívne, neobjektívne. 

Pridám teda ešte v krátkosti koment, ktorý som adresoval do tematiky v anketárskom okienku. Ešte ti niečo teda poviem, kto nedokáže to, čo dokážeš ty. 

Zas prekombinovaná a veľmi zbytočná otázka, na ktorú nechceš odpoveď. Ja blogy píšem nie preto, aby som písal maratón článku, ale preto, lebo práve v nich dávam odpovede na to, čo sa ľudia pýtajú, čo podopriem patrične na základe autentického môjho svedectva. 

Každý človek je predsa jedinečný, a nie je dôvod obdivovať niečo, čo som nedosiahol ja. Totiž veľa z nás si myslí, že všetky naše cesty sú spoločné a tak sa aj správame. Ale je to omyl. 

Keďže všetci máme nejaké predpoklady, vlohy a podobne, nie je dôvod sa s niekým porovnávať. Tu teda robíme kategorickú chybu.

Pokiaľ sa s niekým porovnávaš prakticky vo všetkom, robíme obrovskú chybu. Druhá vec. Je veľmi nešťastné, pochádza to od školského prostredia, ktoré som miloval a nenávidel zároveň, ale azda ako každý študent, vždy sme o niečo súťažili. Raz zber papiera, raz gaštany, raz prospech, potom kto nazbiera najvia pokarhaní za rok. Asi tri krát som dostal od riaditeľa školy pokarhanie. 

Áno. na strednej dotiahol som to na najlepšieho študenta vprostred chlapcov, mal som najlepší prospech a ako v histórii školy ma prijali na dve vysoké školy naraz. Mám poľnohospodársku strednú školu. A nemám z nich nič. 

Ani zo strednej, nakoľko nikdy som nepracoval v odbore, ani vysokej, kde som strávil len jeden rok. 

IQ nie je potrebné ani na škole. Je jedno úplne, či si o mne niekto myslí že som idiot, alebo som zožral všetkú múdrosť sveta alebo vševedko. Mne je to totálne jedno. 

Ja obdivujem ľudí nie na základe čo všetko majú, pretože nie všetko ti je aj dané, a nie všetko ti osoží. Ale na základe toho, ako z mála dokázali vyťažiť maximum. A to je umenie. Máš potrebu niekoho obdivovať. V obdivovaní sa môže skrývať závisť ako odpoveď na to, čo som ja všetko nedokázal, a ako ma to veľmi štve. To je klasický príbeh človeka, ktorý nechce na sebe pracovať, a bude závidieť druhému miesto toho, aby vstal zo zadku a niečo predsa išiel robiť osožné. A pokiaľ to nevie, no tak nevie. Tak musíš aj to prijať. Ale hodnotiť ľudí na základe dákeho iq mi pripadá z cesty. 

Na vysokej som mal iq testy, a bola to najsprostejšia časť prijímačok. Na záver som im povedal, že keby som chcel, tak vám nepoviem o sebe nič. Lebo iq testy a podobné psychodrísty majú nulovú výpovednú hodnotu. 

Záverom podotknem ešte čosi na okraj článku. 

Človek sa má zamerať na to, čo všetko robím a aký osoh vykonávam pre seba a spoločnosť Lebo všetko čo robíš sa ti raz môže zísť, a všetko raz ti bude osožiť....

 Všetko, to čo som písal, som zažil, a teda je to napísané na základe reálne skutočnosti. Každý človek má za sebou nejaký životný príbeh, a vieš čo je najpodstatnejšie? Každý má životný príbeh ešte pred sebou, dokonca aj vtedy, keby ti zostával posledný deň života. Pretože ja osobne som človek, ktorý všetko chcem prežiť naplno. 

Všetkému dávam zmysel, pretože ma to obohacuje na mojich skúsenostiach. 

Kedysi som písal článok, čo má zmysel nejaký nezmysel. Zamysli sa trochu nad tým. Áno, je to ďalšia, téma, ktorej sa budem venovať, ale v princípe človek musí žiť. Vo svojom okoli naozaj poznám veľmi veľa zdecimovaných ľudí, ktorých žiť akosi nebaví. Nemajú zmysel života. Poznám jednu ženu o tri roky staršiu, ktorá mi povedala to isté. Vidím na nej vyslovene depresívne stavy, čo mi ona zatiaľ povedala, že ja som plný života, že to je úplne iné. Sú ľudia, ktorým chceš pomôcť, ale oni pomoc odmietajú. Málokto tuší, že najväčšia pomoc je tá nemateriálna. 

Zdieľaj článok na facebooku
67 odoberateľov

Komenty k článku