Ako teda píšem v nadpise článku, čo je teda dôležité, minulosť, alebo prítomnosť.
V súčasnom svete pozorujeme u precíznych ľudí proces kontroly, ktorá teda má niekoľko fáz, a ešte dôležitejšie je efektívnosť pri svojej práci. V človeku niekedy silne rezonuje začiatok niečoho, čo pre neho znamená možno kariérny postup, nejaké naštartovanie, kde si povie, že teraz sa začala nová kapitola môjho života, a do starého spôsobu sa nevraciam. Toto si vyžaduje celkom isto veľmi silné sebazaprenie, a pevnú vôľu, a taktiež pevné odhodlanie.
Na toto sa niekedy nemyslí, pretože my sme naučení viac menej robiť na kvantitu ako na kvalitu, robiť od rána do večera, ale nezamýšľame sa nad tým, čo mi vlastne tá moja práca dáva do môjho života, kde v podstate môžem nájsť akokeby ten oporný bod, z ktorého vychádzam, z ktorého sa teším, a kde proste môžem si povedať, že toto je niečo, čo mi dáva zmysel života. Prečo to píšem, sa pokúsim teraz vyjadriť v týchto nasledujúcich vetách.
Je dôležité plánovanie, alebo analýza predchádzajúcich udalostí. Veľa ľudí hovorí, že najlepšie je, keď sa človek poučí z minulosti, aby neopakoval v budúcnosti akési chyby, a aby sa ich vyvaroval.
Veľa z nás zaiste celkom prirodzene rozmýšľa, čo podnikne do budúcnosti, aké má plány, čo všetko by chcel spraviť, aké má vízie, akú má o niečom predstavu. Či má jasnú, alebo nejasnú, či sa vie rozhodnúť flexibilne, alebo proste s nejakým rozhodnutím ešte vyčkáva do nejakého času, kedy si to ujasní. Je dobré rozhodovať sa vlastne okamžite, alebo si to treba premyslieť. Pri jednom aj druhom procese vzniká menšie nebezpečenstvo, že človek sa rozhodne azda nie na základe rozumového zvažovania, ale na základe silných emócii, ktoré niekedy vedia narobiť poriadnu šarapatu.
Ak sa človek rozhodne pod vplyvom emócii, nemusí to ešte znamenať niečo zlé pre neho, alebo niečo negatívne, čomu by sa mal napríklad akosi v zásade vyhnúť širokým oblúkom, takto to celkom neviem presne definovať, a odhadnúť to nie je jednoduché, a vyžaduje si pri tom osobnú skúsenosť, obyčajne po čase to všetko vyprchá, a nebude mať akosi komplexnejší, a ucelenejší pohľad do budúcnosti, a postupne ako spomínam tá radosť možno zaiste veľmi skoro vyprchá, bez akejkoľvek možnosti vrátiť sa nazad a niečo poriešiť a začať akosi odznova.
Dobre vieme, že začať odznova nikdy nebolo a nie je jednoduché, pretože človek má na zreteli to staré známe porekadlo, že dvakrát do tej istej rieky nevstúpiš, avšak v tomto všetkom rozhoduje u človeka aj akási mentálna vybavenosť, že niekedy človek naozaj musí sa akosi ponížiť, musí si proste uznať, že na niečo jednoducho nemá, a bude sa postupom času uberať smerom, ktorý mu jednak najviac vyhovuje, a jednak takým, na ktorý má, kde si časom overil svoje prednosti a znalosti, a bude sa vyhýbať spôsobom, kde nebude priestor na akési klamstvo z jeho strany, na zavádzanie, kde sa nebude prezentovať ako človek, čo samozrejme všetko vie, všetkého rozumie, už všade bol a o všetkom počul, pretože takéto elity sa javia ako najnebezpečnejšie.
Záverom spomeniem v tomto nadpise ešte azda toľkoto. Avšak málokto sa si akokeby uvedomuje ten rozsah dôležitosti, ktorý v tejto fáze akosi prirodzene nastáva. Ten rozsah, kde naozaj raz zanecháme určité spôsoby, na ktoré sme akosi automaticky naučení, a nastane pre nás v danom rozhodujúcom okamihu, nazval by som to nová éra, nový začiatok čohosi, čo ale znamená, že sa teda celkom definitívne rozhodnem pre niečo inšie, pre niečo odlišnejšie, čo možno najprv, sprvoti azda ani som nemal v pláne, ale šiel som do toho nasilu, a čo sa v konečnom dôsledku ukázalo ako veľmi dobré, ako to podstatné, vďaka čomu som nabral iný rozmer pozorovania spoločností, javov, než to bolo do onoho času.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár