Nedávno som sa vrátil z vonka. Bol som vo veľkoobchode sa popozerať, bol som sa prejsť, a takto načerpať nové sily a myšlienky v tento sobotný večer. Dneska by som chcel opäť pouvažovať nad jednou témou.

Mravné konanie smeruje k dobru. Určite. Nechcem tu teraz rozoberať aristotela, ani písať nejaké konkrétne fakty, skôr by som to myslenie chcel aplikovať na dnešnú komplikovanú dobu, trochu nad tým pouvažovať. Sú to čisto moje osobné úvahy, samozrejme nie všetci sa s nimi môžete stotožniť.

Mnoho ľudí si namýšľa, že k naplneniu svojho života nevyhnutne potrebuje materiálne zabezpečenie, rodinu, dom, dobrú prácu, a podobne.

Samozrejme, sú to všetko fakty, ktoré sú veľmi potrebné na plnohodnotný život, ale dodal by som že nie nevyhnutné. Nechcem samozrejme zachádzať do detailov, ale viackrát sa mi napríklad stalo, že keď som po čomsi túžil, a napríklad som to dosiahol, pocítil som síce radosť, ale po čase akési vyprázdnenie. 

Nevedel som proste definovať, či to skutočne ma robí šťastným, alebo čo to vlastne je. Podobne som to zažil, keď som si kúpil auto. Nie som šťastný, ale na druhej strane, som rád, že nie som šťastný! áno, počujete ten paradox, ale vnímam to z opačnej strany.

Nikdy mi nebol blízky materializmus, a vždy som sa ho oblúkom vyhýbal. Pamätám sa, keď sme po maturite.... bolo to skutočne dávno, máj 2006, išli oslavovať, priznám sa, bol som poriadne opitý, a pamätám si to, ako som sa ocitol na posteli a pozeral som do plafóna.

Nikdy by som to už nechcel zažiť, hoci tá atmosféra, bolo to samozrejme v rámci slušnosti, na ten raz bola skutočne neopakovateľná, a bol som rád, že čosi také ma postrehlo.

Tu sme pri koreni problému. Mnohí žijeme pre piatkové prepité večery, sobotné prípadne, pre nejaké diskotéky. Nehovorím, že teraz všetci sa musíme zamýšľať nad podstatou života spôsobom nám vlastným, ale musíme si skutočne položiť niekoľko základných otázok.

K čomu smeruje môj život. Dokedy takto ešte budem žiť. Pre aké vyššie ciele žijem, a čím vlastne chcem naplniť môj život. Ako budem udržiavať na nejakej duchovnej alebo materiálnej úrovni moje bytie. Dokedy človek toto chce?

Mnoho ľudí z nás zažíva stereotyp. Ak by som povedal, že mi toto vyhovuje... klamal by som pretože verím, že toto mi predsa nemôže stačiť.

Mnoho ľudí nesprávne vníma kvalitu života a všetko sa meria len cez dosiahnuté úspechy. To je ďalší extrém, pretože vtedy máme tendenciu sa s niekým neustále porovnávať, súťažiť, dokazovať si, kto dokázal viac a podobne. Určite je krásne, keď niekto v živote dosiahol úspechy na akademickej alebo pracovnej pôde. Na sebe treba neustále pracovať aj vtedy, ak si to málokto všimne.

Lenže problém toho všetkého je, že mnoho ľudí chce nasledovať akýsi príklad kohosi, ale len preto, aby sa druhému vyrovnal. Nezáleží mu na tom, že on na to nie je, chce to len preto, lebo je to normálne pre toho druhého a chce to okúsiť. Lenže každý má vlastný život. 

Na záver by som to chcel asi takto zhrnúť. Nie každý môže byť manažér, právnik, lekár učiteľ, a podobne, ale každý sa môže snažiť skvalitniť svoj život na tej úrovni na akej sa nachádza.

 Blog
Komentuj
 fotka
mouette  4. 3. 2017 21:49
veľmi blízko súcitím s tvojím článkom, už dlho sa zamýšlam nad tým čo by ma urobilo šťastnou, prežívam deň čo deň s tým aby už prišiel piatok, v sobotu ráno viem, že tých pár hodín mi novu chuť do života nedalo a penaženka je ešte prázdnejšia, následne sa teším na výplatu kedy si dovolím kúpiť nejakú materálnu vec, ktorá moju túžbu zmeny aspoň na chvílu uspokojí ale trvá to až príliž krátko za cenu ako na tú vec musím robiť, škola ma deň čo den viac ničí a nevidím ani najmenší zmysel vzdelávať sa, strácam sa v nejakom kruhu kde nedokážem byť šťastna, posledné dni len ležím a snažím sa vyrovnať s tým čo ide.....ako človek sa strácam som uplne postrádatelná na tomto svete, ani kvapka by sa nepohla keby zmiznem.....keby nie je tak ťažké urobiť tú zmenu a opätovne vedieť milovať samého seba ako kedysi, opätovne robiť veci s láskou a vidieť výsledky....nie ako súťaž, nie ako prestíž, ale ako výsledok radosti zo seba samého....
 fotka
moouselet  4. 3. 2017 22:47
Toto je velmi podnetny clanok....podla mna je aj dnesnym nastavenim sveta, vsade sa presadzuje len to "follow your passions", co cloveka akoby neustale zneistovalo, ci je dostatocne "passionate" a succesfull...
 fotka
gorgor  5. 3. 2017 06:04
Odpovede nájdeš až vtedy, keď stratíš to, čo máš.
 fotka
vreskot000  5. 3. 2017 13:13
určite. a vtedy ti čo ostane? máš nejakú nádej?
Napíš svoj komentár