V súčasnosti mám pocit, že viacerí sme pohltení niečím konkrétnym, takým, ktorý sme si my sami vyselektovali, a čomu sa napríklad venujeme. Ešte pred časom napríklad sme sa kdesi hľadali, a dnes vieme čo chceme. Horšie je, keď to človeka málo uspokojí, a hľadá teda lepšiu alternatívu, ktorú napríklad konkrétne môže ešte dosiahnuť, čo je ešte dobré. Azda toto je jeden z tých pekných scenárov, pretože ani dlhodobé hľadanie človeku veľmi neprospieva. Teda keď sa človek napríklad pracovne nevie kamsi konkrétne zaradiť, a teda nevie celkom presne detekovať a identifikovať čím by chcel byť. Na začiatku azda aj mal jasnú predstavu, možno to celkom isto vyplynuli nejaké tie menšie alebo väčšie, reálne, alebo nereálne sny napríklad ešte z detstva, ktoré postupne časom dal do reálnej podoby.
Lenže vidíme, že často sa stáva napríklad v bežnom pracovnom prostredí, že človek iné vyštudoval, a v inom sa pracovne napríklad pohybuje, a celkovo ešte je aj rád, že má vôbec prácu, pretože pripúšťam, napríklad aj na mojom príklade, že nič naozaj nič nie je automatické, a pokiaľ som niečo konkrétne chcel, musel som ísť veľmi prácne po tom. Veľmi som si to naozaj musel vydrieť a vydobyť, možno nie ani tak nejakou fyzickou náročnosťou, ako tou duchovnou, kde som zažil nejaké tie premárnené šance, kde boli nejaké tie odmietnutia, ktorým som celkom isto nechápal. Keď som si to proste nevedel dať do súvisu, postupne, keď som si analyzoval moju situáciu.
To môže napríklad vyprodukovať istú formu nenazval by som to závislosti, to nie určite, ale nejakej viazanosti, kde človek sa potrebuje začiatočne kdesi začleniť pre svoj individuálny rozvoj a prospech, a ostatné potom azda príde samo, a akosi prirodzene sa vyčlení od toho pôvodného, práve preto, aby niečo napríklad samostatne začal, a aby v tom pokračoval, čo nemusí byť zrovna jednoduchý, ale je to pomerne náročný, ale predsa dôležitý krok.
Nie vždy sa to podarí, pretože niekedy sa môže aj v tom všetkom stať, že keď človek proste nadobudne istú formu nejakej osobnej nezávislosti od nejakého konkrétneho elementu a podobne, čo je samozrejme aj ako prvý krok k úspechu, ale zrazu akokeby silno nanovo zatúži napríklad potom, že sa chce predsa len vrátiť, proste cíti, že ešte nie je teda dostatočne zrelý, ešte necíti v sebe napríklad dostatočnú istotu, keď si pred časom myslel, že už to nejako dosiahol. A teda celkom isto možno nemá ešte v sebe vybudované akési prirodzené mechanizmy, ktoré sú potrebné na zvládnutie istej náročnosti, ktoré napríklad môžu vyplynúť práve z nejakej individuálnej a nie kolektívnej konanej práci.
Je pravda, že mnohí vedia všetko, ale v podstate nevedia občas, kde by sa mali začleniť. Nie je to jednoduché, a zvyčajne to robí človeku dosť veľké problémy. AJ s bežným životom v priateľstve to celkom isto súvisí, že človek napríklad má veľa priateľov, poznáme predsa rôzne internetové siete, kde si pridáme napríklad priateľov z detstva, to je síce v poriadku, oprášiť staré kontatky samozrejme nie sú na škodu, a môžu sa ešte celkom k užitočnosti napríklad oplatiťi, a podobne, ktorých teda oddávna poznáme, je ich celkovo dosť veľa, ale predsa, niekedy ja sám neviem, komu sa mám vlastne ozvať, hovorí o tom aj jedna pieseň od interpréta, ktorého veľmi nepočúvam, ale niekedy naozaj znejú mi tam životné múdrosti, a viem, že proste....
Záverom v krátkosti píšem zopár myšlienok. Ako by som teraz napísal, teda v týchto chvíľach proste človek nie je sám, hoci si myslím niekedy, že to je nejaký zdanlivý niekedy klamlivý pocit, a takto, nie priamo síce dokáže zdieľať aj s ostatnými svoje pocity, hoci sa reálne napríklad nepoznáme. A toto všetko mi dáva istotu, že človek, že ja sám, a teraz si to každý môže povedať sám za seba, že proste v tom nie som sám, a každý z nás niečo má a niečo iné zakusuje, čo je jemu vlastné, a čo pre neho má osobitný význam. A to nie je zlé, pretože týmto napríklad ešte môžeme stále dokázať, že sme ľuďmi, že sa vieme jednak hľadať, a vieme sa aj nájsť.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár