Je neuveriteľné, že napríklad, aj na literatúre, alebo na filozofii, keď som sa učil o niektorých významných ľuďoch, ktorí prezentovali istý druh nezávislosti, prezentovali to ale na základe akéhosi liberalizmu, a podobne, zistil som pri podrobnom osobnom skúmaní, že na toto naozaj číha nebezpečenstvo, že človek natoľko ostane slobodný, že sa oddelí od spoločností, a zabudne na kontakt s druhými. Čo chcem tým povedať.
Je veľa ľudí, ktorí cítia akokeby nejakú ťažobu v sebe, a práve preto sa postupne napríklad odelili od nejakej skupiny. Nie každý sa napríklad dobre cíti v školskom prostredí, teda uvádzam celkom elementárny príklad, ktorý z nás každý zažil, kto teda skončil nejaký druh a stupeň vzdelania.
Každý asi pozná ten pocit, keď napríklad zmaturuje a podobne, že proste niečo sa skončilo. Človek je rád, že niečo dokázal, ale stále tomu nedokáže ešte primeraným spôsobom uveriť, a stále v sebe má ešte akýsi druh nazvem to osobnej mentálnej viazanosti na konkrétny životný štýl, ktorý napríklad praktizuje aj niekoľko rokov potom, bez ohľadu na to či nepracuje, alebo pracuje, alebo pokračuje ešte v ďalšom vzdelávaní.
V človeku niekedy musia dozrieť niektoré zážitky, aby ich dokázal sám v sebe napríklad spracovať. To sa týka ako dobrých, alebo menej dobrých. Zvyčajne to počúvame napríklad z tej menej dobrej stránky, a tiež názory, že je dobré sa vymaniť napríklad z prostredia, kde sme sa nevedeli dostatočne rozvíjať, a nevedeli sme preukázať napríklad svoj talent v plnej miere. Prejavilo sa to napríklad tým spôsobom, že človek proste naozaj v niečom ďaleko kohosi presahuje, a keďže názor väčšiny obyčajne prehluší akési individuálne kvality, potom sa človek dokáže žiaľ, naladiť na vlnovú dĺžku ostatných, čo ho väčšinou osobnostne paradoxne neposúva nikam, a vyššie sa dostane len málokedy.
Ak mám spomenúť aj tie menej príjemné zážitky, veľa z nás nevie nájsť účinný recept, ako sa toho zbaviť. Človek napríklad sa vyhýba niektorým špecifickým miestam, ktoré re neho znamenali niečo nie celkom príjemné, niečo nepríjemné. Ešte horšie to na človeka napríklad pôsobí, ak to miesto pre neho pred časom ešte znamenalo prakticky všetko, znamenalo to pre neho veľa, kde veľa do toho investoval, a dostalo sa mu málo.
Ak by som to mal trošku prakticky prepojiť s reálnym životom, tak napríklad, ale zas beriem a vnímam to ako niečo normálne, čo sa stáva, a teda často som čítal toto aj v kresťanských periodikách, že aj pravá láska dáva veľa, ale nevyžaduje nič. Zamyslel som sa nad tým.
Lenže práve v tom môže vznikať istý druh závislosti, kde človek síce dáva veľa, ale nežiada nič, ale podvedome túži, aby to prejavené mu bolo nejakým spôsobom opätované. Je to normálne, avšak tí, ktorí sú veľmi ochotní, sa niekedy celkom isto môžu napríklad stať terčom akéhosi využívania, pretože tí druhí dobre vedia, že sa môžu na neho v určitých záležitostiach obrátiť, a čo je dôležité, vedia, že si svoje úlohy vedia zodpovedne a čestne plniť, čo sa dá celkom ľahko zneužiť.
Predsa aj reálnom živote, keď niekomu pomôžem... áno je pravda, že je dobré a veľmi správne a užitočné aj nezištne pomôcť, alebo niečím človeka obdarovať. Keď napríklad nekoho pozvem na koláč do cukrárne, uvediem banálny príklad, nežiadam, aby napríklad v príhodnom čase trebárs o týždeň a podobne, aby ten druhý mi to nejako opätoval, a teraz aby mňa pozval a podobne, ale na druhej strane....
Je dobré niekedy aj niečo očakávať v podobnom zmysle, pretože tu nejde o nejaké zaplatenie a podobne, ale tu ide o to, či ten druhý dokáže si uvedomiť, že tak, ako on dostal napríklad ako prvý pozvanie, a bol teda oslovený, či by to bol schopný čosi aj on takého, alebo to stále nechá len na toho druhého. Čiže či človek dokáže napríklad za niečo prevziať aj istý druh zodpovednosti, a takto sa teda môže sám seba otestovať a vyskúšať.
Čo poviem na záver. Aj toto môže byť istý druh nezávislosti, pretože je žiadúce v každom smere v živote, že človek má mať jednak vyvážené životné potreby, a všetko čo s tým súvisí, a jednak, aby dokázal napríklad niečo niekomu aj opätovať, čomu napríklad nie sú vo väčšej miere naučení mnohí, pretože veľa vecí berieme častokrát ako niečo samozrejmé, že okolo nás sa točí svet, že len my môžeme mať takých dobrých, alebo neviem akých kamarátov a podobne, a toto všetko môže spôsobiť, že človek sa niekedy aj pozabudne, a nebude celkom isto reálnymi očami vnímať tento svet.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár