Asi na začiatku by som chcel povedať, že toto všetko je len preto, lebo veriaci ľudia odmietajú praktizovať kresťanstvo. Zužuje sa celkový význam, dá sa povedať, že náboženský život sa redukuje len na návštevu bohoslužieb a podobne, ale ten duch sa celkovo vytráca.
Ľudia zabúdajú, že jedine viera je čosi, čo ti na konci života ostane. Starý človek už nemá nijaké vízie a ambície, pretože ten život si už prežil a teraz, ako správny kresťan má očakávať pokojne deň, kedy ho Boh navštívi a povolá.
Toto všetko nie sú zbožné reči, ale realita života. Videl som to v domove dôchodcov a v ústave, kde som pracoval, tam som videl, tie životné brázdy.
Možno mnohí ste sa zamysleli nad tým, čím to je, že mnohí starí ľudia veria v Boha, drvivá väčšina, ale mladých ľudí toto nenapĺňa. Že prečo sa darí ateistom, a kresťan zažíva chvíle nepohody, ktoré si nevie vysvetliť. Preto aj kresťanské sviatky sa zužujú významovo na deň voľných dní, nijaké pripomínanie si čohosi, proste nič. Nijaké pozastavenie sa nad svojim životom, a také je to potrebné. Rád by som pomohol konkrétne poviem, jednej osobe, ale keď sa nevie otvoriť... Ako potom človek má prejaviť svoju kresťanskú lásku, keď to druhý z nejakého dôvodu odmieta, a pritom stačí tak málo! Keď aj kresťania necítia potrebu, sú ľahostajní vo viere, pretože nevnímajú ten zmysel toho posvätna, že toto všetko je na moju osobnú pomoc, lebo inšiu pomoc nedostanem...
Napríklad ja osobne cítim z budúcnosti strach! To sa priznám. Cítim strach. Ale vnímam ho ako čosi, čo je normálne, tým si azda musím prejsť. Už ho viem trochu presnejšie definovať ako možno pred rokmi, ale mám strach. Strach je z kresťanského hľadiska absencia lásky. Ani by som to ale nenazval. Zodpovedný prístup ku svojmu životu spôsobuje, že mnohí mladí si dávame zmysluplné ciele, avšak ich nenaplnenie nás môže priviesť k depresiám a podobne. S takýmito treba tvoriť nejaké spoločenstvo, lenže čo s tými, ktorí to odmietajú, a ešte netušia ako zle robia.
Kus spomeniem čosi inšie. Na nete so zhliadol jeden citát. znie. Každému si totálne ukradnutý, pokiaľ nie si mŕtvy, bohatý, alebo krásny.
Nie je to celkom pravda, áno, nie si zaujimavá, zaujímavý, ale keď máš v sebe hlboko zakorenenú vieru, pochopíš, že tí ľudia nie sú hodní tvojej pozornosti. Rovní sme si všetci. Ale pozrite. Odmietame vyznávanie kresťanských hodnôt. ich praktizovanie ale máme radi zábavy, diskotéky, ved mladosť si treba užiť. To je všetko v poriadku, lenže potom to takto dopadne, že na konci toho všetkého človek cíti vyprahnutie, prázdno, a nie naplnenie.
Kresťan sa má modliť za tých, ktorí mu robia zle. Len tak človek rastie. a na názore nezáleží. Boh ti v tom poslednom štádiu, akokeby na obrázku vysvetlí, prečo sa veci udiali v živote tak, ako sa udiali. Ja verím že aj ja čo zažívam, sa proste malo stať a že som súčasťou akéhosi plánu, a mnohé veci nevrátiť nazad. Ani by som nechcel, lebo viem, že že to tak malo byť.
Duchovná ľahostajnosť nespočíva v tom, že kresťan absentuje v nejakých náboženských prikázaniach. Cítim, že na to je zas osobitný blog. Náboženské prikázania vychádzajú samozrejme od Boha, ale dotýkajú sa predovšetkým prirodzeného poriadku sveta, nie sú mu podriadené, ale naopak, skvele ho zdokonaľujú a akokeby ho vystužuju, teda dodávajú mu oporu. Kto odmieta prirodzené zákony života, nikdy nepochopí ani duchovno, lebo ho nikdy nezbadá, nebude mu to nikdy umožnené.
Preto vás všetkých povzbudzujem v tom, aby sme radostne vítali každý nový deň, lebo nikdy nevieme, koľko času ešte máme presne vymerané. Nikdy sa nič nedeje náhodou, pretože náhoda neexistuje, aspoň filozoficky si to myslím, a ako to pozorujem v udalostiach môjho života.
Mnohí toto nechcú pochopiť, a preto sa cítia sami, častokrát bez nejakej konkrétnej vízie, a to už aj mladí ľudia. Áno, priznávam, že zrelý človek, ktorý je čímsi životom zasiahnutý sa bude veľmi ťažko tešiť zo života, keď pocítil len jeho rany a bolesti, a málokrát zažil radosť, lásku, šťastie.
Záverom asi toľkoto. Týmto chcem Vás všetkých povzbudiť, že počas týchto troch dní a v dní veľkej noci sa budem modliť za tento úmysel, aby ovocie týchto sviatkov bolo láska, radosť, šťastie, pokoj, milosť, vnútorný duchovný pokoj. Poznám mnoho ľudí, ktorí to potrebujú, ale nevedia, že o to majú prosiť.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár