Určite v živote sa stretávame s názorom, že veriaci ľudia sú oveľa viac skúšaní, možno niekedy až pokúšaní a až za hranice svojich možností, ako ľudia, ktorí v Boha neveria. Toto je klasický názor, ktorý vyjadruje hlbokú pravdu.
Nechcem písať extrémy, ale keď nahliadnem na stránky písma, zisťujem, že dá sa to vysvetliť dvojako. Nájdeme tam zmienku o tom, ako človek, ktorý dodržuje Božie ustanovenia, nariadenia, tak obyčajne sa mu vo svete nevodí vôbec dobre. Je to proste niečo ak prvotný zákon, zákon, ktorý prevyšuje všetko ostatné, zákon nad zákonom a podobne.
Dostal som jednu otázku od jedného blogera, už dávnejšie, a dneska ráno som o tom premýšľal. Vo svojich článkoch, píšem tak všeobecne, som sa zmienil o duchovných názoroch, ktoré by boli ako vystrihnuté poučky z učebnice kapitalizmu. Ha. Aspoň takto mi to bolo vysvetlené. Dosť dlho som o tom uvažoval, ale nakoniec som musel po dlhých dňoch naozaj dať za pravdu.
Uvedomme si jednu vec. Nepostavme svoj život za nejaký výkon a podobne. Možnože sme pomýlení viacerými okolnosťami v živote, ktoré nám ukazujú síce pravdivé porekadlo, že bez práce nie sú koláče. Áno, ale v duchovnom živote to takto nefunguje naozaj. Prečo, posnažím sa vysvetliť v nasledujúcich riadkoch.
Je mylné sa domnievať, že naša zbožnosť sa zakladá na nejakých dlhých modlitbách, ale pozor.. predovšetkým takých náboženských úkonoch, kde to nerobíme od srdca, podobne ako je to s mnohými našimi povinnosťami v živote, ktoré naozaj musíme plniť. Poviem to narovinu.
Pre ateistu sa život kresťana podobá pretekom, kde musím plniť dobré skutky podľa priania Boha, musím byť slušný, poslušný, musím naozaj nastaviť chrbát a líce tým, čo bijú a trhajú. He. Budem teraz v krátkosti citovať Písmo.
Lebo keď aj, podľa mienky ľudí, pretrpeli muky, jednako ich nádej bola plná nesmrteľnosti. Po nedlhom treste prijmú veľké dobrodenie, pretože ich skúšal Boh a zistil, že sú ho hodni. Vyskúšal ich ako zlato v peci a prijal ich ako celopalnú obetu. Skvieť sa budú v čase svojho navštívenia, prebehnú sťa iskry cez trstinu... toľko Písmo Sväté, snáď sa niekto nájde v týchto riadkoch.
Poznáme možno tú známu vetu, ktorú používajú kresťania. Budem sa za teba modliť. Je to veľmi chvályhodné, pretože vieru treba udržovať, už len preto, pretože predsa sami vidíme, ako všetko staviame na nejaký osobnostný výkon. Málokto ti dneska povie, Pán Boh nech ti pomôže, Pán Boh pomáhaj, keď niekto vidí, ako ktosi pracuje a podobne. Všetko je strojené, všetko je neosobné, bez živého záujmu o toho druhého, mám napríklad taký pocit, že viacerí sa boja osloviť toho človeka už len preto, lebo počíta s negatívnou, a niekedy až z nepríjmenou a zarážajúcou odpoveďou.
To všetko naozaj zapríčinila táto doba. Chorý individualizmus spôsobil, že človek sa uzatvára do seba, a naozaj nikto sa o nikoho nestará. Preto sú plné domovy dôchodcov a ústavov, pretože naozaj nikto nemá čas ani chuť kohosi opatrovať, a nachádzame si všelijaké výhovorky. V živote častokrát vidím aj ja na sebe, že keď ozaj som čosi chcel dobré vykonať, prosil som Boha o pomoc, pretože sa vtedy jednalo o vážne veci, všetko išlo ťažko.
A keď človek vidí, ako neznabohovi sa darí, akože človek môže vytrvať v úsilí. Nezabudnime ale na veľmi dôležitú vec. Naša snaha, aj keď nie je okamžite korunovaná nejakým osobným úspechom, možno aj keď okamžite nevidíme plody svojej práce, vtedy ešte sa nič nedeje. Všetko príde postupne.
Lenže niekedy je problém vtedy, keď človeku sa nedarí roky, a kdesi hľadá systémovú chybu.
Som si vedomý, že mnohí ľudia na základe vyššie menovaných faktorov, ktoré som menoval ako možné odbočenie od viery, naozaj odpadnú od viery, a viac sa nevrátia na starú cestu. Možno v zmysle príslovia, že dvakrát stúpiť do tej istej rieky nie je správne. V kresťanstve ale platí práveže opačne.
Človek častokrát zistí, že keď naozaj všetko opustí, čo ho zaťažovalo, možno pochybných kamarátov, vtedy sa mu začne dariť. Sú ľudia, ktorí sa proste nevedia akokeby začleniť do spoločnosti, alebo proste nebaví ho bežný spôsob života, a preto chce všetko nanovo skúšať, pokúšať sa preraziť v niečom, a to všetko len preto, lebo nemá vlastný názor, nemá v sebe hrdosť, ktorá by ho sama kdesi potláčala. Takíto ľudia veľmi radi a často vyvolávajú konflikty aj tam, kde neexistujú, a vštepujú kadejaké podozrenia, ktoré vlastne ani neexistujú, a to všetko len preto, lebo nie sú originálni. Áno. Materiálne možno toho majú viac, to sa dá bez problémov overiť, ale v podstate sú to prázdni ľudia, ktorí sa mylne domnievajú, že len tým, či si vydobyjú pre seba ich naplní radosťou, ale opak sa stane pravdou. Stačí, aby v ich blízkosti sa pohyboval človek, možno ešte viac šikovnejší a usilovnejší, a doslova mu začne robiť zo života peklo. Verte mi, takto to funguje, a kto tomuto naozaj neverí, veriť bude, pretože naozaj som toto zažil.
Mnohí apelujeme len na akúsi sociálnu nerovnosť a podobné nezmysly, ale problém je v ľuďoch, ktorí sa poriadne nevedia nasýtiť. Ako to myslím? Prirovnám to k tomu, že vynde človek z nákupného centra s plnými taškame prebytočností, naozaj prepychových luxusných značiek, to je všetko pekné, ale uvidí iného, skromného normálneho človeka, ktorý si kúpil napríklad chlieb, a bude mu ho doslova závidieť. Presne ako v Písme, kde sa spomína, že ten, čo vlastnil veľa oviec, bohatý, závidel chudobnému jednu ovcu, len jednu, a robil si na ňu zálusk, pretože mal veľa a chcel mať mnoho. Pripadá mi to zmýšľanie istej náboženskej skupiny, ktorej členovia sú naozaj takíto, ani som neveril spočiatku, ale je to pravda. Na svete ešte existujú aj takíto ľudia.
Žeby naozaj toto bol ten problém? Pretože sú ľudia, ktorí sú síce pri tebe, a možno tak zdanlivo sa dobre cítiš pri nich, niečo ti proste na nich nereže, a nevieš to pomenovať. Je ti dobre, ale len na určitý čas, a potom môžu naozaj prísť ešte väčšie depresie, ako predtým, keď si teda niekoho takého predtým ešte nemal ani len čas spoznať.
Na záver čo dodať. Bez modlitby a dobrých skutkov sa zmeníme naozaj na ľudí, ktorí nebudú mať so základnými ľudskými vlastnosťami naozaj nič spoločné. Jedna myšlienka. Držte sa pravdy, a verte v Boha. Nič viac nič menej.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár