V prvom rade napíšem dosť razantne, aby bolo teda celkom jasné od začiatku. V nijakom výroku Pánovom nie je určite rozpor. Teraz sa chcem venovať samotnej podstate, problematike, v čom môže spočívať akokeby ten rozpor, ak si to my pri čítaní Písma predstavujeme.
Totiž my sme tak zvyknutý, že všetko potrebujeme vyriešiť hneď a zaraz. To tak býva. Treba pravda pripomenúť právom, že nie všetko sa dá hneď! Azda málokto je navyknutý na počkanie, pretože celkom iste je čakanie niečo, čo môže vyvolať akúsi vlnu nervozity a napätia prameniacu celkom isto z tej neistoty. Na nejakú tú vytrvalosť a ostávať v nádeji, že sa situácie predsa len zmení. Dajme si teda teraz priamo biblickú otázku.
Čo by mali apoštoli a ostatní nasledovníci Ježiša, ktorých podľa Písma ich bolo približne tritisíc v počte, a to samozrejme tam nie sú určite prirátaní ostatní, o ktorých ako tak nie je zmienka, je dosť možné, že ten počet je celkom iste vyšší v tých biblických súvislostiach, ale keď sa samozrejme budem pridŕžať to, čo mi hovorí Písmo, jedná sa naozaj o celkom dobrý počet, čo by mali z toho, keby vnímali rozporuplne výroky Ježiša..
Rozpory vo výrokoch Ježiša celkom iste neexistujú. To zaiste. Ako Boží Syn, so statusom pravého Boha a pravého človeka určite čosi také nemohlo vzniknúť. Som si teda celkom iste vedomý toho, že Boh, len to, a len to cirkvi odovzdať chcel, čo chcel, nič viac. Nič viac nechcel povedať, pokiaľ to pre našu spásu nepotrebujeme. Viacerí síce sa snažia hľadať, najmä protestantské cirkvi akési výninky, predovšetkým v Pavlových listov, ale nepochopili, že sv. Pavol to zásadne nemyslel v ostrom protiklade s evanjeliovými textami. Treba pripomenúť, že evanjeliové texty sú celkom isto staršie ako Pavlove listy. Človek, ktorý sa teda málokedy snaží riadiť sa múdrosťou Ducha Svätého rád číta svojvoľné výklady Písma Svätého, ktoré nie sú podopreté duchovnou autoritou. Stáva sa, že takíto ľudia celkom isto prejdú k fundamentalistickým výkladom, čo je teda podľa mňa narobí viac škody ako osohu, pričom si samozrejme nemusíme hneď myslieť, že to myslia nie úprimne, len sú trochu pomýlení.
Ak máme na mysli slová, otázky farizejov, ktorí chceli akokeby nachytať Pána v ich úvahách, musíme čítať celý kontext tej myšlienky, o ktorej sa chceme debatovať. V tomto práve vzniká kategorická chyba, ktorú si prisvojujú mnohí ľudia, ktorí neprijímajú katolícky výklad Písma Svätého, a pridávajú vlastné myšlienky, bez toho, aby mali punc učiteľského úradu cirkvi. Ak budeme čítať v Písme len to, a len to, čo vyhovuje nám, nikdy ho celkovo nepochopíme.
Ak áno, je to celkom nepochopiteľné predovšetkým zo strany čitateľov, ktorí určite hľadajú pravdu, a pochopiteľne, nenapĺňa ich to šťastím, pokiaľ si niečo nevedia vysvetliť, ale zároveň musím podotknúť, že hľadajú predovšetkým zjednocujúcu pravdu. Rozpor totižto vzniká formálne vtedy, ak vnímame celkom isto dva názory, ktoré sú odlišné, ale vtedy, keď ich miera komparácie je v ostrom protiklade s pravdou. Pravda existuje len jedna.
To je priamy dôkaz toho, že Ježiš má samozrejme dve prirodzenosti, a to sú ľudská, a božská. Toto je veľké tajomstvo, nad ktorým treba rozjímať predovšetkým s dostatočne rozvinutou vierou, otvorene, s nazeraním naozaj na duchovné záležitosti, kde treba sa riadiť aj modlitbou. Toto tajomstvo sa azda najvýraznejšie prejavuje v advente a zvlášť na Vianoce, kedy Ježiš prichádza v osobe dieťaťa, teda ako my, s ľudskou prirodzenosťou, avšak udalosti narodenia boli celkom iste určite odlišné, ako to bolo pri našom narodení. Toto nepochopenie nespočíva v neschopnosti ako tak pochopiť toto neskutočné tajomstvo, ako práve v ľudskej pýche neprijať pravdu, ktorá jednoznačne presahuje chápanie nášho rozumu.
To všetko ale vytvára mylný doklad toho, že Ježiš teda existuje len v okamihu narodenia sa. To je omyl. Pán Ježiš samozrejme existuje predsa odpočiatku, ako Najsvätejšia Trojica, ktorej tajomstvo celkom určite nepochopíme nikdy, ale Otec, Syn, a Duch Svätý samozrejme jestvujú neustále, vždy, pre nich neexistuje nič obmedzujúce, vždy boli a vždy budú. Toto je taká pravda, ktorá sa dá iba prijať, nedá sa rozumom nijako skúmať ani dokázať.
Na záver teda ešte v krátkosti napíšem tieto myšlienky. Práve na základe tejto pravdy, ktorá je... a dosť... proste je, existuje, ktorú teda nie všetky vyznania kresťanské prijali vznikli rozdiely, ktoré sú badateľné dodnes, a nešťastne rozdeľujú Pánovu cirkev na mnoho častí, ktoré nie sú celkom spojené, a myšlienkovo a ideovo sú dosť vzdialené, každé jedno tvrdiac a zotrvávajúc vo svojom vlastnom presvečení o svojej vlastnej pravde. Toto je kategorický omyl.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár