Napísal som teraz v piatok podvečer v krátkosti jeden teologicko biblický komentár ku článku, ktorý som si akurát teraz prečítal, kedy mám čas, a kedy konečne mám pri sebe notebook, totiž na tablete sa mi veľmi tažko píšu články, a toto využívam na naozaj rýchle napísanie článku, reakcie, komentáre, a podobne, kedy viem proste prečítať si článok, a hneď na neho reagovať. O čo teda ide sa zmienim teda nižšie v týchto riadkoch. 

Bratu, zase si napísal bludy, o ktorých som ťa vopred upozornil na nie jednom blogu, ale píšem ti to aj teraz. Pochop prosím ťa, aké presne bolo konkrétne poslanie Ježiša Krista. 

Písal si o akomsi hrubohmotnom a jemnohmotnom tele. Bratu. Toto nikde nie je napísané v Písme, a nie je to podmienené pravdou viery ako vieroučným článkom, že čosi také mám veriť. Čiže niečo hodnoverné. Na jednej strane tu máme dva extrémy. To, čo sa nejakej skupine hodí, napíše ako fakt, pričom je to domnienka, ktorá nevychádza z nijakého duchovného presvedčenia, nemá oporu napríklad ani v písme svätom a prví kresťania čosi takéto určite nikdy nevyznávali. Píšeš že skutočný človek je len duch. 

Nie, je telo, duša, duch, teda človek vo svojej podstate sa skladá z týchto troch mohutností. To, že máme telo je zretelné, prakticky od počatia, telo sa predsa tvaruje zásahom Božím nevyspytateľne mocným a predivným v období pred narodenia, a práve v tom okamihu ti Boh vdýchol nesrmteľnú dušu, teda v okamihu počatia. Toto sú fakty. 

Na základe toho kresťanstvo odsudzuje akékoľvek neprirodzené, hriešne zásahy do ľudského tela a chráni predsa jeho dôstojnosť od počatia, až po prirodzenú smrť. Nie teda len od narodenia, ale od počatia. Avšak Pán toto na svojich rečiach v evanjeliách nikde nespomína. Ústrednou a dominantnou rečou Pánovou o ľudstve, jeho spásy, potreba prijatia Ježiša ako Mesiáša sa predsa nachádza vo viacerých výrokoch Pánových. Budem spomínať len niektoré. ľahšie je prejsť ťave uchom ihly, ako boháčovi do nebeského kráľovstva. Ak nebudete ako deti, nevojdete do božieho kráľovstva. 

Alebo si spomeň o tom, ako kázal o blahoslavenstvách. Ako povedal, že blahoslavení plačúci, lebo oni budú potešení. Pravdepodobne nebudeš potešený v tomto svete, v tejto časnosti, pretože tento svet je slzavé údolie, ktoré ale vinou hriechu spôsobilo odčlenenie sa od prvotného raja. Presne tak ako Adam a Eva sa zdržiavali v Krajine Nód, keď boli vyhnaní z biblického raja. kde konkrétne je táto krajina, to som sa snažil a snažím dopátrať, neviem presne, stále bádam aj na internete, čo dobrého a hodnotného sa dozviem, a čo všetko sa z biblických dejín našej spásy môžem zase o čosi viac dozvedieť.

Pokiaľ Im Pán zdôraznil, že v pote tváre budeš jesť svoj chlieb, asi to nemyslel len tak, a pracujúci ľudia to pociťujú prakticky dennodenne. Neexistuje nejaký krásny deň, kedy by si si povedal, že toto všetko je ideálne. Všetko je totiž do času, časné, ale nie večné, pretože situácia sa môže zmeniť zo dňa na deň. Píšeš, že Skutočná príčina zla spočíva v tragickej zámene dvoch základných zložiek našej osobnosti! Nie nie bratu. Skutočná príčina zla bola neposlúchnutie božej výzvy, že zo všetkych stromov v raji môžeš jesť, ale zo stromu poznania jesť nesmieš, lebo deň, kedy z neho budeš jesť, istotne zomrieš. Kedysi som o tom písal. Adam nič nepotlačil nijakú duchovnú zložku,isto nevedel definovať ľudskú psychiku, a nevedel že rozum má slúžiť duchu, pretože diabol spôsobil že sa mu zatemnil rozum, keď ho začal počúvať, a vôľa naklonila k zlému a v okamihu spáchania prvého hriechu spôsobilo neodvratný údel smrti, ale len v Kristovi máme prísľub budúcej nesmrteľnosti. 

Záverom ti teda k tomuto článku, ktorý som napísal ako recenziu na ten tvoj, poviem teda len toľkoto.Asi toľko brat. Študuj Písmo!

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár