My často ani nevieme, ako a kedy zhrešíme. Hrešiť sa dá aj nepriamo. Napríklad mnohí z nás majú tendenciu niekoho hrozne urážať, ponižovať, doslova psychicky vydierať a vytvárať tým pádom akýsi neviditeľný duchovný teror, ktorý postihuje niektorých ľudí. Mať nevhodné ironické poznámky, uštipačné, ktoré sú dosť nevhodné a nemiestne použité.
Samozrejme aj mnohí kresťania si myslia, že nikomu vlastne neubližujú, a odvolávajú sa na to, ale nie je to pravda. Denne sme vystavení a čelíme mnohým nepríjemnostiam, ktoré by celkom reálne ani nemuseli byť, nebyť zlozvykov, nemiestnych a hlúpych poznámok od osôb, možno aj takých, od ktorých by sme to vonkoncom neočakávali, a pri tom všetkom mali jednak zmiešané pocity, a zároveň aj akýsi nepopodstatnený pocit viny.
To čo som opísal v prvej vete je veľmi jednoduché povedať na svoju obhajobu, ale ja som pocítil sám, že tomu tak nie je, a práve v mnohých som sa takýmto nečestným spôsobom sklamal a nemajú viac vo mne dôveru. Ako ľuďom im odpúšťam, narobili mi mnoho nepríjemných problémov. Nie som si istý, či si uvedomili, čo všetko zlé spravili, ale je to otázka už nie odo mňa, pretože mne sa za to zodpovedať nebudú.
Navonok vyzerajú akosi nevinne, ale keď to človek vie, o čo sa jedná, presne to zasahuje všetko, čím obsahuje. Ak by som teda pokračoval, toto je podstata hriechu, aj farizejov, ktorí súdili a odsúdili Pána Ježiša. Teoreticky mali pravdu podľa židovského zákona, že Pán Ježiš sa akýmsi spôsobom v úvodzovkách "rúha Bohu" keď hovorí, že je Boží Syn. On však to hovorí s plným vedomým, a zvestuje im evanjeliovú pravdu, ktorá bola veľmi vhodne použitá, pretože aj im im takto priamo, alebo nepriamo zvestoval Božie slovo, ktoré bol On sám, ale oni to neprijali. Obviňovali ho zo všetkého možného.
Keď si podrobne prečítam ten evanjeliový príbeh, obvinenie mi pripadá úplne absurdné, nenormálne. Nejedná sa o to, že to bolo celé akosi nespravodlivo vykonštruované, hoci samozrejme to tak aj bolo. Bola tam veľká zloba aj závisť.
Oni sa Ježiša nedržali, a preto sa hriechu ani nevyhýbali, a mnohí kresťania toto robia. Odsúdia kohosi len na základe akýchsi vonkajších znakov, podľa vonkajšieho úsudku, častokrát veľmi subjektívneho, v ktorom môže byť minimum pravdy a zdravého možno kritického rozmýšľania. Ako to myslím, vyjadrím v nasledujúcich riadkoch.
Kritické rozmýšľanie nie je vlastné mnohým z nás, a práve preto mnohí majú niektorých za priateľov a iných za nepriateľov. Vychádza to z akéhosi nepochopenia, ale niekedy je dobré, keď človeka možno nechápu, alebo úplne ignorujú, pretože na základe týchto faktov človek môže naozaj vyzrieť na osobnosti, a dokáže si vyjasniť lepšie niektoré nezrovnalosti a nebude žiť v nejakej ilúzii o akejsi falošnej alebo domnelej dokonalosti a súhre.
Sú ľudia, ktorí si proste nedajú povedať, a odsúdia človeka na základe jednej vypovedanej vety, podľa vlastného dojmu. Asi to čo som teda spomínal v tomto článku, a o čom sa teda ľahko môžeme dočítať v Písme Svätom, nájsť teda aj obraz tejto doby. To je presne tak, ako keby sme mali podľa receptu sa pustiť napríklad do pečenia istého neznámeho pečiva, nejakého koláča, kde proste potrebujem presný postup práce. Kde potrebujem naozaj vedieť, akej hmotnosti a v akom postupe presne mám pridať jednotlivé suroviny presne za sebou, a nie ako ja uznám za vhodné. Pretože keď to spravím podľa svojho zdania, ak nemám dostatočné napríklad kuchárske vedomosti a prax, výsledok môjho snaženia bude všetko možné, len to, čo z toho malo byť, to nebude.
Na záver ešte niečo. Na začiatku, keď sa pýtam, či sa to dá.... áno dá sa to. Všetko sa samozrejme dá. Len otázka je, či chceme čímsi sa zaoberať aj podrobnejšie, alebo nie. Dobre vieme, že častokrát nejde ani o výsledok, ako skôr o správny postup. Aj v matematike je nejaký výsledok práve nejaké číslo, nejaká sústava číslic, ktorý reálne za desatinnou čiarkou nemá konca.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár