Sme vplyvom udalostí v živote naučení, pokiaľ naozaj máme správne morálne hodnoty, zastávať také čosi ako spravodlivosť, rovnosť a podobne. Toto sú celkom isto veľmi vzácne pojmy, ktoré je mimoriadne potrebné vzhľadom na tento svet dodržiavať. Verím, že sa to vyplatí, pretože človeku sa všetko raz vráti. Či máme na mysli niektoré pozitívne udalosti, alebo negatívne.
V živote sa vyskytnú momenty, kedy človek musí povýšiť akúsi autoritatívnu zložku života nad logikou. Nechcem teda príliš filozofovať, a napríklad hovoriť, či všetko musí mať nejaký punc rovnosti, ako som spomínal, vzácny pojem v súčasnosti, ale to, či človek je schopny sa čomusi napríklad podriadiť, či dokáže niečo v živote odmietnuť, alebo prijať, prijať niečo, čo mu nemusí byť po vôli.
A mnohokrát je to dobré, pretože napríklad v neznámom teréne, kde človek napríklad stráca orientáciu, nastupuje akási intuitívna zložka, kde človek príde postupne na niečo nie rozumným a logickým uvažovaním, ale práve naopak, dedukovaním, teda akýmsi uvažovaním, teda pudovou zložkou človeka.
Do tohoto všetkého vstupuje samozrejme omylnosť človeka. Veľa z nás sa v živote mýli. Napríklad súvisí to s tým, že človek sa v niečom napríklad preráta, niečo mu nevynde. Proste niečo špekulantsky vymýšľa, dopredu niečo sa snaží akokeby kalkulovať, s niečím počíta na sto percent, a jednoducho to nevyjde. Kde teda nastala chyba.
Chyba nastala práve v tom, že človek nemá v sebe odvahu priznať si že nie všetko dokáže a vie. S tým súvisí aj to, keď človeku je priaznivo naklonené okolie. Samozrejme vtedy sa človeku darí, a myslí si, že keď každý napríklad súhlasne prikyvuje aj na vyslovene nezmysly, tak je všetko správne, pretože s tým súhlasia aj ostatní.
Aj v histórii máme mnoho príkladov, nechcem konkretizovať, pretože by som azda príliš zašiel do akéhosi subjektivizmu, ale to, kedy mnoho napríklad filozofov, alebo ľudí, ktorí mali aj v cirkvi aj kresťanstve nejaké významné zastúpenie naozaj fatálne a tragicky sa mýlili, ale pritom boli skalopevne presvedčení o svojej pravde, v ktorej zotrvali do konca. Možno postupom času naozaj prišli na to, že to, čo hlása nie je správne, ale ako môže odvolať to, čo hlásal najprv. Bol by potom naozaj vyslovene za nejakého hlúpeho, pretože filozoficky by poprel samého seba, a to by bola veľké seba zneuctenie.
To sa často stáva aj v súčasnosti, len v inom meradle kvality. Neústupčiví a tvrdohlaví ľudia, ktorí si myslia, že všetko vedia, o všetkom sú informovaní, všade boli. To ešte problém nie je, avšak všetko sa to zosúva v momente, kedy začnú pohŕdať a opovrhovať ostatnými, a pretvárať naruby ich celkom dobrý názor. Potom sa dostaneme do bodu, kedy človek sa bude báť čokoľvek vysloviť.
Čo by som ešte spomenul na záver. Nie všetko sa dá logicky pochopiť, ale na mnohé veci je potrebná naozajstná viera v Boha.Tá, ktorou sa častokrát pohŕda, pretože človek jej dostatočne nerozumie, nechce sa snažiť ju konkretizovať a dávať ju do nejakého porovnávania, pretože sa azda obáva, žeby vo svojich pozemských výpočtoch sa predsa len mohol naozaj pomýliť.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár