Duchovný subjektivizmus

Dnes mám voľno, keďže včera bolo veľa práce na stavbe, takže trochu oddychujem, aj keď radšej by som niečo robil. Do dajme tomu. No. Akurát som rozklikol jeden odkaz na jednej internetovej stránke, čo ma trošku znepokojilo, ale zároveň ma to podnietilo, aby som načrtol novú tematiku na článok. 

Znie teda takto. Všetci plačú nad tým, ako im niečo chýba. Ale koľko krát poďakovali Bohu za to, čo majú.

No. V dnešnom článku teda nebudem zastávať tento postoj azda veľmi výnimočne, nie preto, žeby som trebárs zastával opačný názor, alebo bol v duchovnej sfére možno extrémista, to v žiadnom prípade. Viete. Všetci veľmi dobre vieme, že každá karta, minca, má dve strany. Na to, aby sme vedeli veci posúdiť predovšetkým zdravým a triezvym rozumom, potrebujeme jednak ten sedliacky rozum, prirodzené zmýšľanie, a čo je najdôležitejšie, ako som to neraz opomenul kritické zmýšľanie.

Veľa z nás sa bojí kritického zmýšľania, pretože kritické zmýšľanie napríklad je potrebné, a sa vyžaduje aj pri práci. Pamätám sa, ako v stanovách jednej mojej bývalej práce sa hovorilo, že ten, kto vo výrobnom procese príde na zmenu v oblasti inovácie, šetrenia, moderného nápadu, ktorý dopomôže k realizácii takého projektu, ktorý bude omnoho efektívnejší, toho odmena, neviem presne aká neminie. Je možné, že maximálne by ho povýšili za majstra možno o nejakých tristo eur navyše by dostal, neviem, to bolo v tom čase, a teda tým pádom by mal omnoho menej práce, a zarobil by teda trochu viac. Či človek urgentne potrebuje niečo zarobiť navyše, kam sa náhlime, kam toto všetko speje, to celkom netuším ale dajme tomu.

No. Ak sa vrátim k mojej tematike, je naozaj pozoruhodné, že áno, mnohí plačú nad tým, čo všetko im chýba, ale neďakujú Bohu za to čo majú.

Som si vedomý, že ateista ďakovať nebude určite, ale hrešiť a nadávať to ho v živote neminie. Prečo je tomu tak. No preto, lebo asi je to pre človeka v úvodzovkách "normálne"

Toto je ten subjektivizmus, a spomenul som ho pojmom duchovný, pretože duchovné je všetko to, čo nie je materiálne, nevieme ho chytiť, zmerať zvážiť, nič proste, je v nás. Všetko je v nás.

Naše myslenie je naše, to dokázať nevieme. Nevieme dokonca ani zastaviť sled myšlienok, a celkovo naše konanie. Je to nemožné. Na druhej strane, ak sa pozastavím ešte nad týmto výrokom, čo teda by som dodal na záver článku.

Veľa ľudí si neuvedomuje, že toto všetko, čo máme, nie to, čo nemáme, nie je vôbec automatické, a síce sme si to nejakým spôsobom, napríklad prácu, šetrením, možno odopieraním a podobne nadobudli, neznamená to, že to musíme mať. Častokrát aj ja sa musím niekedy kontrolovať, pretože síce nie vždy sa mi darí, ale v porovnaní s minulosťou sa mám naozaj neporovnateľne lepšie. Nakoľko som veľmi aktívny človek, ako dobre, dnes je veľmi špatné počasie, a dnes sa nedá robiť na stavbe, snažím sa aj ja využiť každú jednu príležitosť len preto, aby som nesedel len tak. Toto vyslovene neznesiem. 

Pre mňa každý jeden nevyužitý deň kedy som vyslovene nespravil čo i len minimálny osoh, nemá žiadnu cenu. Možno je to pojaté z militantného hľadiska, ale ja som aktívny človek a neznášam pasivitu, pomalosť, ja veľmi rád robím v tempe. 

Záverom spomeniem toľko, že napriek všetkému nie je dobré znižovať sa na nejaký subjektivizmus, pretože tam... častokrát človek stratí samého seba.

Zdieľaj článok na facebooku
67 odoberateľov

Komenty k článku