Niekedy som si myslel, že sa to primárne vzťahuje len na kňazské povolania, ale postupom času, ako mám teraz 30 rokov a preč som zistil, že tomu nie je tak. Lenže s jednym je tu práve problém.
Ľudská sloboda s ohľadom na podstatu kresťanského života... Spása nesmrteľnej duše je dvojsečná zbraň. Ani si to neuvedomujeme, ale to, čo napíšem, je naozaj realita. možno to bude sa zdať dosť odvážne, ale je tomu naozaj tak, nie raz som sa nad tým zamýšľal.
My vlastne nemáme vôbec slobodu! To nehovorím ako nejaký filozof z doby osvietenstva 18 storočia, ale ako fakt! My nemáme na výber! Alebo naveky s Kristom, alebo naveky bez Neho. Toto sú kresťanské úvahy o večnosti a probléme duchovného života.
Problém je ten, že keď odmietnem Boha, príde len trápenie a je koniec. Mnoho teológov dosť značne znižuje význam večnosti, kde nemyslí na to, že opak neba je peklo. Myslím to celkom reálne. Istý kňaz na kázni povedal, že tak, ako v modlitbe Otčenás sa modlíme slovami...."buď vôľa tvoja, ako v nebi tak i na zemi, Boh môže použiť v podstate to isté, ale v opačnom garde.
Povie Boh človeku... buď vôľa tvoja. A tu je problém, že človek si vyberie život bez Boha, teda za to bude niesť neskôr následky. Nechcem pôsobiť ako nejaký filozof, ale opakujem, my nemáme na výber! Čiastočne naznačuje toto, čo teraz opisujem predsa samotný Ježiš, keď hovorí v evanjeliovej stati práve tieto slova, citujem... kto uverí, a dá sa pokrstiť bude spasený. Teda kto neuverí a nedá sa pokrstiť, nebude spasený.
Jedna teologická otázka teraz. Máme vlastne ešte nejakú inú možnosť? Reálne asi ťažko. Boh na výber nedáva vôbec. To je fakt, s ktorým sa musíme vysporiadať. V kresťanstve predsa nijaká alternatíva neexistuje, presne tak, ako vo večnosti neplatia fyzikálne zákony, a neexistuje tam čas ako taký.
Práve preto Jeho cesty nikdy nebudú našimi cestami. Opakujem V podstate my nemáme na výber! To je niečo, čo je vyššie ako ľudské konanie. Ak dvaja chodia spolu, a sa rozídu, nič sa nestane. Darmo je jeden z nich naozaj " spravodlivý, čestný, charakterný, verný, zbožný! To je všetko pravdaže chvályhodné, ale.
Ten druhý odmieta túto slušnosť, pretože sme naučení akosi prirodzene lipnúť na kadejakých duchovných alebo iných extrémoch, kde nás stále musí čosi priťahovať, a svoje rozhodnutie neustále musíme podrobovať a zdôvodňovať akémusi skúmaniu, kde doslova končí zdravý rozum. Stále sa pýtať prečo, ako, načo, čo z toho budem mať, čo bude potom, aké sú podmienky, a podobne. Takto prirodzene funguje trhové hospodárstvo a ekonomika a vplyvom týchto novodobých metód chceme to všetko aplikovať aj na súčasné dianie.
Na záver ešte napíšem niekoľko myšlienok. Toto je presne aj v kresťanskom živote. Spomeňte si na slová Ježiša, keď ho opustili učeníci, bolo ich paradoxne 6 krát viac ako mal neskôr počet apoštolov, tesne po tom, ako vo svojich rečiach "predstavil seba samého" evanjeliová stať dosť presne a dobre o tom rozpráva.
Kde skončili potom tí 60 učeníci. Písmo sa o osude tých mužov nikde nezmieňuje Ako teda žili život? Ako veriaci židia, alebo ako novodobí pohania, ktorí zanechali vieru, ktorá vyplyvnula z jednej veľkej nenaplnenej túžby, následkom čoho sa dostavila frustrácia? Ďalej by som chcel povedať, že mnohí ľudia proste nevládzu... nemajú vytrvalosť. nie preto, lebo si ju rokmi nepestovali, ale preto, lebo sú vyčerpaní, a nemá im kto pomôcť. Azda príliš ľahko sa počúvajú aj niektoré zamyslenia z exercícíí, kde duchovný otec vyzýva na akúsi vytrvalosť, a to čo spomínate dovoliť konať a prehovoriť Boha v našom živote. Na samotný záver ešte jedna rečníka otázka. Ale je tmuo naozaj tak?
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár