Azda preto som dal nadpis duchovný život, pretože toto všetko patrí do oblasti duchovného života. Ako teda spomínam v poslednej vete prvého odstavca, dása teda kohosi súdiť bez toho, aby som ho poznal dobre?
Isto vieme veľmi dobe, že mnohí v sebe, ak nie každý, máme v sebe ten čudný pocit, kedy jednoducho dokážeme aj vplyvom samozrejme prostredia a verejnej mienky hneď jednoducho kohosi odsúdiť, možno úplne bez akéhokoľvek preukázaného citu, odpísať človeka, a možno sme ho dobre ani nespoznali. Deje sa to v rôznych internetových doskusiách a na iných portáloch, ako to vnímam aj ja, kde sa často a rád do takýchto činnosti aktívne zapájam a vyjadrujem svoj názor a postoj.
Keď je nadhodená aj nejaká debata, vieme dobre, že najmä možno mediálne známi ľudia sú podrobení dosť tvrdej nešetrnej kritike, možno aj v oveľa väčšej miere, než by si zaslúžili. Možno áno, možno nie. Nie toto chcem opisovať.
Keď som chodil na strednú školu, napríklad na predmete chod hospodárskych zvierat sme sa učili, že napríklad nato, aby niekto dokázal bez akéhokoľvek váženia odhadom povedať, akú hmotnosť má hospodárske zviera, okrem toho človek musí mať predovšetkým dobrú prax a veľkú skúsenosť, odbornosť a znalosť, aby na základe len zo svojho vlastného pozorovania, akéhosi subjektívneho hodnotenia, ktoré ale na druhej strane je podopreté už samotnou autoritou, ktorá vyplýva z pomenovanej skúsenosti, teda bez použitia akejkoľvek čo i len minimálne techniky dokázal rozpoznať isté požadované kvalitatívne a kvantitatívne znaky, poznatky o niečom, na čo potrebujeme prirodzene nejaké prístroje, ktorými si to overíme. Je to veľmi ťažká netóda, ale sčasti aj to sa dá.
Uvedomme si, že v praxi to takto nefunguje. Nato, aby sme mohli kohosi rozpoznať, jeho vlastnosti, správanie, a prečo koná to, čo koná, a prečo sa tak správa, potrebujeme nutne dlhodobé pozorovanie daného človeka. Nie je teda celkom správne a spravodlivé, ak kohosi odsúdime len na základe vlastných subjektívnych, často neoverených informáciach, ktoré teda toho dotyčného môže celkom isto zdiskreditovať a diskvalifikovať od istých úkonov, ktoré by on mal vykonať, keďže má na to právo. Myslím si, že na niečo takéto sme mnohí pokročíli experti, a to všetko preto, pretože v nás zaúradujú pudy, ktoré povyšujeme častokrát nad rozumové zmýšľanie.
Viacerí sa k tomu uchyľujeme, čo ešte celkom isto poznám, ale z mojej skúsenosti by som dal jednu radu. Dajme niektorým ľuďom, u ktorých možno z prvej, z voleja, ako sa hovorí, dokážeme odmietnuť, alebo teda sa mi ocitneme v opačnom garde, a to je dobré poučenie do budúcnosti, šancu na akýsi reparát, ak teda je to možné, alebo teda šancu na to, aby predostrel svoje myšlienky.
Človek pohltený prácou, možno nejakým vírom spoločenských udalostí, pri ktorom možno nevníma pre svoje pracovné nasadenie nejaké maličkosti môže práve v takýchto okamihoch azda fatálne zlyhať. Nedáva veľký dôraz na veci, ktoré sa ho bytostne týkajú, a preto si myslí, že ten druhý žartuje.
Presne to isté sa deje v ľudských vzťahoch, a to isté sa deje a v kresťanskom svete. Človek akosi prirodzene prehliada akési varovné signály a znamenia, čo je v konečnom dôsledku isto len na škodu, ktoré ho na čosi dôležité upozorňujú. Myslí si celkom iste mylne, že to všetko akosi samo od seba prejde, niečo ako keď človek sa kdesi napríklad udrie, krátkodobo do zabolí, voláme tomu v zdravotníctve akútna bolesť. Teda, rýchlo prišla, a rýchlo aj odišla.
Akosi si teda neuvedomuje celkový ten dopad, ktorý práve môže po tomto čosi nasledovať, a celkom isto zmeniť nejaké plánovanie, ktoré máme, na nepredvídateľný scenár, ktorý sa nám môže teda celkom isto vymknúť z rúk a z pod kontroly, a takto jednoducho zmeniť naše nasmerovanie, ktoré sme pred tým akosi chceli, plánovali, a s ktorými sme teda prirodzene počítali.
To je presne ako s kontrolkami v aute na palubnom počítači. Mnohí sa doslovia chronicky vystrašia, ak napríklad im zasvieti počas jazdy nejaká kontrolka, kde to ešte nemusí byť sama o sebe chyba. Častokrát sa ten problém dá celkom ľahko a za lacný peniaz opraviť, tak, že to človek azda ani vôbec nepocíti, ak sa to samozrejme podchytí včas.
Na záver tohoto článku by som trefne spomenul cítát z Písma Svätého kde Pán Ježiš celkom múdro hovorí, že nesúďte, aby ste neboli súdení. To nepovedal samozrejme len tak pre nič za nič, ale práve preto, aby nás vyvaroval azda od akejsi hanby, ktorej sa nám môže dostať celkom ľahko. Mnoho ľudí, ktorí paradoxne neoplývajú ničím extra veľmi radi kohosi kadekde kritizujú, zosmiešňujú, hľadajú predovšetkým chyby, nevedia chváliť a trpia akýmsi komplexom menejcennosti. Sú naozaj šťastní? O tom by som silno zapochyboval. Toľko by som chcel spomenúť v dnešnom večernom blogu.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár