Pridávam teda tento článok, kde som sa tento večer v krákosti chcel zamyslieť nad hodnotou duchovného života, azda sa k nemu ešte vrátiť niekedy. Táto téma sa teda viac týka samozrejme náboženstva ako takého, kde som sa tak v krákosti zamyslel a rozpamätal napríklad na hodiny náboženstva, ktoré som ešte absolvoval na základnej škole, čo všetko mi to dalo, ako som sa obohatil, čo paradoxne mi napríklad ešte tam chýbalo, čo by som chcel mať, ako to celkovo hodnotím, aké som mal azda duchovne nenaplnené túžby a podobne.
Ako teda začať. Duchovne mŕtvym neznamená len chodiť do kostola alebo nechodiť. Pod týmto pojmom si teda predstavujeme vedenie duchovného kresťanského života a podobne.
Čítať písmo sväté rozumieť mu je potrebné taktiež. Tu by som narazil napríklad na učebnice základnej školy, kde sa o písme svätom a vznešených duchovných hodnotách, o historických aj spásonostných udalostiach ktoré tak krásne a predovšetkým pravdivo a akosi kontiunálne prepájajú dejiny starého a nového zákona..... tam sa to jednoducho nepíše.
Miesto toho, a to myslím s plnou vážnosťou sú tam infantilné memoáre s nulovou výpovednou hodnotou. Spomenul som si na pravdivý výrok jedného pastora, a to presne mi vysvetľuje túto situáciu, kde ako spomína na jednej kázni, nie je to katolícky kňaz, je to protestantský pastor, kde ako spomína, že toto všetko, tento profánny štýl vedenia a praktizovania náboženskej sféry a kresťanstva ako takého je zmenený, sfalšovaný tým, že miesto toho, aby sme ťahali chrám do sveta, rozumej posvätné skutočnosti čítané pri písme svätom, pri účasti na najsvätejšej Eucharistii by som doplnil a praktizovaní všetkých duchovných kresťanských sprituálnych úkonov robíme pravý opak.
Ako skutočnosť uvediem teda niekoľko príkladov. Ťaháme napríklad svet do chrámu. Ťaháme modernú hudbu, moderné prostriedky, všetko proste to, čo má rád tento svet, a ktorý odmieta to, čo je v prvom a pravom slova zmysle posvätnosť chrámu, čo samozrejme je celý zmysel a čo dáva samozrejme v jednote s Písmom Svätým, ale máme ťahať chrám do tohto sveta. To, čo je v chráme, máme vynášať von. Presne toto chcel aj Pán Ježiš!
Choďte do celého sveta, učte všetky národy, krstite ich v mene Otca i Syna i Svätého Ducha. Ďalej ak by som pokračoval účasťou na svätej omši, svätom prijímaní, modlení a adorovaní pred Najsvätejšou Sviatosťou Oltárnou, ktoré pre kresťana má byť automatické a samozrejmé,.
Ak teda mám pokračovať v úvahe, a spätných myšlienkach, čo som prežil na hodinách náboženstva teda niekoľko rokov dozadu, a ktoré som si oživil v krátkosti, kedy som náboženstvo vyučoval.
Azda preto bola hodina naboženstva odsunutá prevažne na 7 vyučovaciu hodinu čo sa pamätám. Nijaká, alebo minimálna hlbka vedomostí z písma. ps. autor sa s odpoveďou zbytočne namáhal! Práve preto, lebo čím viac a častejšie budeme presviedčať iných, teda ateistov, teda tých na druhej strane o príkladoch zbožnosti, tým menej im ozrejmíme pravdy písma svätého.
To je niečo ako s bratmi jehovistami. Ani jeden ma neohúril svojimi vedomosťami, pretože ich majú dosť chabé a možno trochu pozornejší posluchač na sv. omšiach im všetko objasní na čo sa pýtajú v nádeji, že to robia správne, pričom sa mýlia. Dnes už málokedy, ba priam vôbec! a to chcem zdôrazniť nezaznievajú svedectvá kňazov ktorí si vytrpeli starosti a strasti minulosti.
Myslím si, že zlo v súčasnosti prichádza veľmi sofistikovane, nebadane, a hlavne bezbolestne, aby teda človek na základe príjemných prežitkov dokázal zabudnúť na Krista a jeho cirkev, celkom vážne toto spomínam, a uchyľovať sa k akémusi seba modleniu, a novodobého panteizmu.
Aj na niektorých portáloch čítam mnoho celkom dobrých zamyslení, to nepopieram, ale tak málo sa cituje Písmo Sväté, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou života každého kresťana, presne v duchu slov sv. hieronyma a síce... "Kto nepozná Písmo, nepozná Krista..."ako duchovne trpeli reholné sestry bez účasti na sv. omši a sv. prijímaní, kdežto kňaz aspon v tej obrovskej bolesti bol schopný na základe moci Kristovej prijatej pri svojej vysviacke premeniť chlieb na eucharistické Telo Pána Ježiša Krista.
Na záver ešte niekoľko myšlienok by som pridal. Pokiaľ sa budeme aj v dnešnej dobe zamýšľať, a budeme potrebovať sa s mladými zamýšľať nad otázkou, prečo chodiť do kostola, ktoré považujem za triviálne potreby v živote každého kresťana, nad ktorými sa podľa mňa ani nepotrebujem zamýšľať, pretože to potrebujem ako nutnosť do svojho života ako kresťan, hoci priznávam, že ateista to nepotrebuje, ale otázku viery teraz vlastne neriešim, domnievam sa, že sa hráme s akýmsi nebezpečným druhom spirituálneho agnosticizmu prejavujúcim sa v čoraz väčšej miere v kuloároch a v spoločenstvách aj mnohých katolíckych rodín, stretávok, samotných hodín náboženstva a iných katolíckych náuk, kde ani oni sami neveria azda tomu čomu sa učia, a nechcú uveriť, pretože si neotvorili srdce.
To je ten hlavný problém v dnešnej dobe.... Ako by som mohol spomenúť, citovať mnohých mladých napríklad... Verím tomu, že niečo existuje, ale keďže to nevidím, neviem presne čo je Boh... toto je myslenie azda drvivej väčšiny mládeže, pre ktorých je nejaké stretko mládeže prednejšie než adorácia pred spasiteľov a rozjímanie nad Pánovým utrpením pri každej svätej omši.
Na koho sa chceš podobať ty?
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár