Takýto nadpis som zvolil v dnešnom článku. Vonka je krásne jarné počasie, a včera, keď som prišiel domov, šiel som sa prejsť do prírody, bol som na takej dlhšej vychádzke. Potreboval som si naozaj aj takýmto spôsobom oddýchnuť, a načerpať trochu síl. rozmýšľal som o veľa veciach, nad ktorými som nemal čas rozmýšľať, a veľmi dobre mi padlo. V mojom dnešnom článku by som sa chcel zamerať na isté súvislosti, ktoré som adresoval teraz v komentári na jeden článok jednému pisateľovi. O čo teda ide vyjadrím v tomto článku v skratke.

Má každý človek naozaj dve stránky svojej osobnosti? Aké sú to tie stránky? Naozaj je jedna temná stránka, a druhá svetlá? Pokúsim sa na toto odpovedať.

Ak teda pokračujem v tomto článku. Určite môžeme povedať nie temným stránkam, ale menuj temné stránky. A to nie je jednoduché. Viaceré stránky menujeme možno nie podľa univerzálneho kľúča, ale podľa našej subjektívnej predstavy, čo sa nám páči a zapadá do našich predstáv. A zas človek nie je naprogramovaný že všade musí byť dobrý, všetko musí robiť perfektne, dobre správne. Uvediem to na jednom príklade, ktorý som zažil asi tak pred piatimi rokmi, bolo to teda už dávnejšie, ale živo si na to spomínam.

Kedysi dávnejšie som sa debatil s jedným mladým pánom. Vlastnil nejakú firmu, ktorá mala za úlohu starať sa o záhrady, teda bolo to blízke mne, nejaké agropodnikanie, pričom to muselo vyzerať perfektne. Bolo to v skratke o tom , že v domácnostiach, teda sa postarať o záhradu akýmsi perfektným spôsobom. 

Pamatám si živo ako mi zdôraznoval, že všetko musí vyzerať dokonalo a perfektne. Áno, on pracuje pre klienta, a klient čosi vyžaduje, akúsi službu, ktorú si zaplatí. Akože je to v princípe celkom logické, čiže aj tu som rozpoznal, že každý má v sebe temnú stránku, a každý tú svetlejšiu, a je na nás, čej stránky budeš venovať viac pozornosti. 

Avšak v tomto svete to nie je jednoduché, a konáme pod tlakom a vplyvom okolia, pod vplyvom nevyspytateľných situácii, kedy nikdy nevieme, čo nás môže v aký okamih práve postrehnúť. A tu už perfektný vyzerať nevieš, a práveže tu sa odhalí toho veľa, a spadne tá maska, ktorú každý má pred sebou v nejakej podobe. Nemusí to nutne vyzerať zlé, niekto to napríklad nemusí myslieť akosi zlomyseľne, niekto nemusí byť zákerný, ani dvojtvárny, len jednoducho potrebuje sa realizovať aj iným spôsobom.

Napríklad človek, ktorý je osamotený, sa potrebuje aj vyrozprávať, a k tomu akosi logicky idú aj kadejaké pletky. Nenazval by som to ortodoxne akési ohováranie, alebo nedajbože osočovanie, proste v rámci debaty neškodne pripomenúť kohokoľvek a čokoľvek, čo človeku príde na um.

Nevieš vyzerať dokonalo. To všetko je len hra, pokiaľ si ľudia nestrhnú už konečne masky zo svojich tvári, a vtedy všetko vyjde najavo, ako hovorí písmo sväté, vtedy vyjde na povrch zmýšľanie mnohých sŕdc. A ešte k tomu čo som ti napísal, áno, je na nás, ktorú stranu našej osobnosti necháme ukázať. ale je potrebné povedať, že treba obidve. 

Človek ak más sústavne zanedbávať a potláčať čosi, raz to vyjde na povrch v omnoho tienistej podobe. Bude nešťastný, že roky čosi zanedbával, roky nedbal na svoj osobnostný rast, nevraviac už o tom duchovnom, pretože človek si má aj telesne aj duševne, a v neposlednom mieste dbať aj o duchovný rast.

Chcem ešte niečo spomenúť na záver tohoto článku. V jednej modlitbe pohrebných obradov sa spomína takáto veta. Otče, odpusť mu previnenia, ktoré sa dopustil z ľudskej krehkosti, a daj, aby tak, ako ho tuná spájala pravá kresťanská viera, tak nech ho v nebi pripojí tvoje zmilovanie k anjelským zástupom. Čiže tu vidíme tú ľudskú krehkosť ktorá sa prejavuje všakovakými spôsobmi. a samozrejme o tej slobodnej vôli by sa mohli viesť diskusie. Ja mám ale iný pocit. Nerozkazujme Pánovi, čo sa má diať. Prvá chyba ktorú robíme. 

Nevieme na všetko dať odpoveď, nech by sme sa akokoľvek snažili, a akoby sme aj chceli. Toto mnohí aj veriaci iných kresťanských vierovyznaní robia, a to robia chybu. V tichu keď prehovorí Boh. Tak ako hovorí jedno príslovie, že človek v tichosti dokáže prísť na geniálne plány, toto by sme mali robiť. Samozrejme nikomu nemožno nič rozkázať, každý predsa vie za seba uvažovať. Čo keby si sa nad tým zamyslel?

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár