Mám dojem, že neviem či je správne definovať pojem odchod ako odchod. Skôr by som to nazval ako taká vzbura proti nie že akýmsi zásadám, ohraničenému mysleniu, ale niekedy, ako v bežnej spoločnosti, ani v cirkvi sa nevyhneme tzv. malomeštiackemu zmýšľaniu.
A to je vlastné každej spoločnosti, pretože každý typ spoločnosti tvoríme predovšetkým ako ľudia, ( nechcem teraz rozoberať boethsia, že sme individuálna podstata rozumovej prirodzenosti) ale pre človeka vplyvom ľudskej slabosti máme prítomné viaceré rušivé vplyvy, ktoré teda pôsobia dosť chaoticky na človeka. Uvediem teraz jeden príklad.
Jeden príbeh hovorí, že muž predstavil na jednej diskusii pohár naplnený vodou do polovice. Mohli by sme povedať, že je spolovice plný, ale aj spolovice prázdny. Jedno vyžaruje optimizmus, jedno pesimizmus, pričom príklad je daný do rovnovážnej, vyváženej predstavy, aby nebolo na škodu ani jednej ani druhej stránke názoru. možno poznáme tento prípad, ale chcel som ho spomenúť. Ide o to, či sme schopní proste vžiť sa do nejakej situácie, kde vieme povedať akýsi kritický pohľad na skutočnosť na základe vlastného názoru.
Čo by som chcel vyjadriť na základe tejto skutočnej udalosti. Azda len toľkoto. Ten, ktorý je skalopevne presvedčený o svojom názore, ktorý pravdivý je, ale z tej pesimistickej odvrátenej formy, alebo teda mierne vychýlenej, nepresvedčíte nikdy o opaku.Pravdepodobne vie, prečo to robí.
Zamyslel som sa nad tým, keď som napríklad kdesi šoféroval. Pokiaľ človek jazdí a nesvieti rezerva, všetko v poriadku. pokiaľ rezerva zasvieti, asi treba zbystriť pozornosť, a keď mám dojazd pár kilometrov, azda naozaj to auto nežartuje. kto je teda navine? auto, ktoré žerie 15 litrov na sto kilometrov, alebo vodič, ktorý mal natankovať o možno 15 litrov viac, a počas jazdy by neriešil dojazd. Lenže samozrejme, keby nebolo keby, ako sa hovorí.
Záverom by som to opätovne zhrnul do týchto krátkych viet. Tak to možno vnímať aj v duchovnom živote, že riešime problém nie v zárodku, alebo nie v systéme akejsi prevencii, priebežne, ale naopak, keď sme postavení zoči voči problému, ktorému nie vždy dokážeme efektívne čeliť. Nie každý je nastavený na akýsi boj, a niekedy sa zdá, že človek uteká z bojového poľa akosi príliš rýchlo, ešte keď sa nič nezačalo. Prirodzene v tomto všetkom zohráva úlohu aj strach, a ťažko nazvať, ako som sa kedysi vyjadril v jednom mojom článku, rozdeleného na niekoľko kapitol, nie som si istý, či strach môžeme deliť do kategórie prirodzených emócii, alebo nie prirodzených emócii človeka, a teda takto klasifikovať na základe akejsi analýzy a podobne.
Samozrejme že v Cirkvi ktorej pôsobí Duch Svätý, a je to Ním posvätné spoločenstvo majúce v strede Základ Cirkvi ktorým je Kristus, a zrod cirkvi de facto sme si pripomenuli na veľkú noc, lebo nebyť vzkriesenia Pána, niet Cirkvi, ale ja by som dodal na margo tohoto, že správne vymenovanie, akýsi zdravý nominalizmus(všeobecné pojmy sú len menami) v dianí cirkvi dokáže zhodiť mnohé prekážky, ktoré si nastavujeme. asi toľko môj mierne kriticky pohľad.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár