Je úplne prirodzené, že človek v sebe nosí aj plány, ktoré azda nikdy nezrealizuje, a ostanú navždy, nazvem to tak nadnesené, ostanú navždy zamknuté v jeho srdci, a bude to proste niečo, o čom bude vedieť len on. Možno to teda tak malo byť, možno nie. Je to na individuálne posúdenie. Či už išlo o takzvané tie provplánové akcie, ktoré sa z nejakých dôvodov nepodarili, teda nevyšli, ale nebolo to nejake extra výnimočné, alebo teda to bolo niečo dlhodobé, kde sa človek azda poctivo v niečom pripravoval, dával tomu tú svoju osobnú vážnosť, pristupoval k tomu maximálne férovo, profesionálne, ale nebolo mu to možno dané, proste to tak nemalo byť.
Samozrejme píšem to za predpokladu, či nejaká tá duchovná spojitosť medzi týmto naozaj funguje a existuje. Myslím si, že hej. Veď predsa Písmo Sväté sa o tom zmieňuje napríklad konkrétne v tom, že ten svätopisec jednoducho medzi riadkami teda uvádza, teraz to citujem...." to sa stalo, aby sa splnilo písmo..." alebo na inom mieste sa hovorí.... atď, môžeme sa o tom presvedčiť. Sú to naozaj zaujímavé slovné vyjadrenia, ktoré proste naznačujú aj určitú chronologickú logickú nadväznosť medzi božou vôľou a tým, čo sa teda v spoločnosti deje, že teda existuje tu naozaj akýsi prirodzený poriadok.
Postupne to niekedy vnímam aj ja takto mnohé situácie, ako pozorujem. Či existujú skutočnosti, ktoré sa teda, ako to vyplýva z tejto úvahy nikdy nezrealizujú, ale navždy ostanú len nesplnenými plánmi, a či to bude mať pozitívny alebo negatívny dopad, takto to aj tak bežne chodí.
Je to reálne, nie je to nič nenormálne. Uznávam, že žiť s takýmto pocitom, teda s nenaplnenými snami, alebo celkom prospešnými predstavami, len nezrealizovateľnými, len plánovanými a nič viac je naozaj veľmi ťažké, a človek má tendenciu v nich žiť, a spätne sa vracať do minulosti, pretože v tom sa cíti v tom momente možno najlepšie. Je to proste niečo ako spätná sebarefexia, kde proste človek prostredníctvom týchto myšlienok sa vie lepšie, omnoho efektívnejšie preniesť do budúcnosti, čo ho všetko čaká a podobne.
Aj to v nich tvorí istú emóciu, kde si predstavuje, aké by to bolo. Nie je to zlé, myslím si práve naopak, je to celkom prirodzený proces v nejakom tom teda duševnom vývine každého z nás. Nenechajme si vziať ani tieto akokeby ilúzie.
Sú ľudia, ktorí veľmi chcú druhým diktovať, čo majú robiť, ako sa majú správať, čo majú podľa nich zanechať, čo je pre nich a podľa nich užotočné, ale to je len jeho chabý pohľad. Nehovorím, že to nerobia zo svojej skúsenosti, a že nemajú tendenciu komusi pomôcť, ale nie všetci to myslia úprimne.
Mne sa hádam nestalo, že keď som si naozaj čosi zaumienil, a pustil sa do voľačoho, čo mi druhý ponúkol, zobral som to, že som v tom nebol úspešný. Človek má ten dar aj pudovo vystihnúť situáciu tak, že vie doslova dopredu, či sa mu to oplatí alebo neoplatí. Dá sa to, len treba dobre intuitívne rozmýšľať. Otázka tu ale je, či to dokážeme prostredníctvom našich nejakých rozvinutých vlasností v sebe odhaliť, a teda aj pozitívne zužitkovať, alebo nie.
Možno je to dar... možno som si to len takto vymyslel, to neviem, ale naozaj to funguje. Takíto ľudia si neprávom zamieňajú pojem vodcovská osoba, vodcovswký typ. Toto pomenovanie je vyslovenie ako pomenovanie osoby, ktorá si to zaslúži. Práve človek, ktorý čosi nedokáže, nechce sa mu ani, nemá možno na to prostriedky, a pomaly si to začína uvedomovať začne nahovárať druhým, že aj oni sú v takej istej pozícii, a majú sa toho vzdať. Že sa to neoplatí. aj keby ti to bol neviem aký dobrý kamarát, nedaj nikdy naneho, pretože ťa chce zviesť zo správnej na nesprávnu cestu. je to rafinovaná metóda, kde druhý sa potom bude priam tešiť z neúspechu človeka, ktorý je pri ňom.
Na záver ešte takto v krátkosti chcem napísať. Myslime si čo chceme, ale škodoradosť je tá najlepšia radosť, a týka sa to naozaj len opravdivých bezcharakterných ľudí, ktorí nepoznajú nijaké medze v živote, a vyžívajú sa v príležitostiach uškodiť človeku. Veľmi nepríjemné. Neviem si to osobne predstaviť, ale taký je život. Ale tak pozerám sa na to pozitívne tak, že nejaké to vyriešenie, alebo teda zadosťučinenie sa skôr či neskôr dostaví, prípadne, že tá spravodlivosť ešte tu predsa existuje.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár