A preto takíto ľudia, kľudne poviem aj do svojich radov, sa vám budú hroziť, budú vás prosiť, budú sa oháňať možno aj písmom svätým, a podobne, ale v skutočnosti sú to veľmi slabí ľudia, ktorí nemajú vlastný názor a častokrát neužívajú kapacitu rozmumu, ktorú dostali od Boha. Niekde je proste dôležité, aby sme aj rozmýšľali, čo robíme, a aké to môže mať dôsledky.
Aj v duchovnom živote, áno, hovoríme dosť často, že to nie je ideálne, ale naozaj to tak je? Nie je to náhodou len preto, lebo nie sú dostatočne duchovne vyvinutí a teda na stupni nejakej tej osobnostnej zrelosti? Z tejto vypovedanej myšlienky mi každopádne vystanoví jedna pomerne dlhá rečnícká otázka, ktorú si teraz kladiem.
Nie sú to len naše, častokrát úplne zbytočné a neadekvátne predsudky a hľadanie spôsobov, ako čosi napríklad neuskutočniť, čo je vlastne v priamom rozpore so spravodlivosťou, možnože s týmto celkom iste úzko súvisí napríklad také kategorizovanie, alebo teda presnejšie definovanie niekedy až absurdných vymenovaných nejakých prekážok, ktoré možno prekážky ani ako tak neexistujú? Je teda ale celkom možné, že to zapríčiňujú osoby, ktoré majú proste nejakú skrytú tendenciu manipulovať s istým okruhom ľudí, a zámerne kohosi obmedzovať, a on si bude klamlivo myslieť, že to proste tak má byť, a že že sa jedná pravdepodobne o nejaký štandartný postup z tej druhej strany, pričom naozajstná príčina bude pravdepodobne v niečom úplne inom, čo celkom iste môže vyvolať akési oprávnené rozhorčenie a podobne.
Napríklad v takom svete práce, je toto proste akokeby, domnievam sa teda že sa jedná o nejaký novodobý fenomén, ktorý sa začína v spoločnosti uplatňovať, a nie je to proste správne. Len teda proste sa vymedzuje akýsi špecifický okruh nejakých požiadaviek, a aby to nevyznelo, že niekto na to má, a niekto na to nemá, tak sato proste úzko profiluje, kategorizuje, aby naozaj v tom procese boli len tí, ktorí sú schopní, ľudovo povedané to všetko prežiť?
Čosi takéto, ak mám byť celkom konkrétny, a jasne to napísať, sa deje dosť často v zamestnaní, kde napríklad môžu byť teda prizvaní celkom iste nejaký pravdepodobne širší okruh ľudí, ale z nich je už vopred vybraný počet konkrétnych ľudí na tú a tú pozíciu. To nie je spravodlivé, niekto tomu možno nevenuje pozornosť, a nehľadá súvis medzi nejakými náhodami a podobne, pretože aj keby sme si tú profesionalitu, ten prístup nejako odmysleli, jedná sa o to, že sa tu proste deje nejakým spôsobim krivda, kde je niekto zvýhodnený, a niekto je tým pádom znevýhodnený.
Ono naoko to vlastne vyzerá, že ten dotyčný subjekt napríklad prišiel, aby teda dal možnosť azda čo najširšej verejnosti, teda akejsi možno vymedzenej skupiny ľudí, ale častokrát sa to deje v podstate presne opačne, o nejaký okruh ľudí nie je vôbec záujem, a všetko sa deje viac menej len v rozmere akejsi formálnosti, možno nezáujmu, pretože vie, že na papieri možno to vyzerá omnoho lepšie a efektívnejšie, ako je to v skutočnosti, čo vlastne nijakej tej danej cieľovej skupine nepomôže. Potom to naozaj môže v človek vyvolať nejaké tie emócie, možno nezodpovedané otázky, o ktoré nikto nemá už záujem, a teda nastolenú problematiku málokto chce v tom spoločenskom meradle riešiť.
A keď o tom počujeme kohosi hovoriť, naozaj nás napadlo,že ten ktosi to naozaj prežil, alebo si len možno naivne rozpráva, možno aj v dobrom, nikomu nechce ublížiť, ale čo je horšie, druhého zamotáva do niečoho, čomu ani on sám nerozumie? Toto neuznávam, a preto dbám na zdravý rozum.
Akísi manipulátori sa nájdu všade. Všetkým sa nedá predsa vyhovieť. Myslím si právom, že človek má nárok aj čosi nevedieť, teraz to myslím v tom praktickom zmysle, že teda nemôžeš vedieť všetko, a do všetkého sa vyznať, a nie je teda pravda, že je potrebné pre ľudí napríklad celoživotné vzdelávanie. Zlá myšlienka samozrejme to nie je, ale musíme sa pozerať spoločne predovšetkým na vymedzený účel a cieľ, nielen na nejaké tie prostriedky, ktoré sú sprievodným činiteľom toho procesu. Mne to pripadá, že chceme dosiahnuť čosi, čo je možno proti prirodzenosti človeka, a chceme prispôsobiť isté okolnosti na nejaký super výkon, ktorý v nás samozrejme môže vyvolať akúsi vlnu nejakých dobrých, alebo menej dobrých emócii.
Na záver ešte niekoľko myšlienok by som chcel napísať. Aj mne pomohli niektoré myšlienky, kde som sa proste aspoň krátko uistil, že na toto všetko nie som sám, a ktosi iný tiež možno čosi zažil ako ja. Proste keď niečo nechceš, tak to nechceš, a nik nemá právo ťa do niečoho nútiť. Tiež je to dôležité. Len je otázka, ako to využiješ. Či ťa to posunie vpred, alebo budeš možno ešte viac zaostávať, alebo budeš stáť na jednom a tom istom bode a nikam sa nephneš. Možno nie presne, ale tie situácie, kde si človek uvedomoval vážnosť situácie, a cítil kadejaké emócie, proste nebol sám.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár