Chcem teda nadviazať na môj predchádzajúci blog, s dlhším časovým odstupom. Obyčajne, ak je to tá prvá práve spomenutá varianta to celkom určite býva tak, že po zatvorení dverí na jeho príbytku sa azda z nejakého veľmi sebavedomého človeka razom stane v podstate celkom obyčajný človek so svojimi problémami, starosťami, radosťami, už predsa nepotrebuje byť akýsi príliš upravený, nejaký veľmi štýlový v oblečení, alebo vo svojich postojoch alebo prejavených názoroch.
Ba čo nadôvažok sa stáva, že viaceré veci, ktoré možno musel riešiť počas dňa, sú mu totálne ukradnuté, a je mu to úplne jedno, proste to nerieši sám, keď nemusí. Aj to je jedna z týchto práve prejavených emócii, ktorá celkom iste priaznivo vplýva celkovo na regeneráciu duchovnej zložky človeka. Neustále byť komusi pod akýmsi drobnohľadom, byť vždy dokonalý, to azda dosť lezie na nervy, a obťažuje to človeka. A možno je to aj tak dobré, pretože človek má pozerať aj na seba.
Je možné to aj preto, lebo na niečo si proste zvykol, a nedáva na to dôraz. Jednoducho je to preto, že už má k tomu vybudovaný akokeby nejaký ten postoj, ktorý si osvojil, a ktorý používa. Časom, aspoň ja to tak akože vnímam, človek si zvykne na ten svoj, ale teda nenazval by som to celkom jasne akokeby stereotyp, ale vytvorí si proste, nazvem to účinný mechanizmus, kde jednoducho bude postupovať podľa svojich vopred overených metódach, a bude mu to robiť radosť. Predsa o to ide.
Tu priaznivo určite prospeje aj akási zmena toho jeho režimu. Niekto proste potrebuje zmenu, a ani o tom ešte on sám poriadne nevie. Mnohí sa boja nejakej zmeny, a nechcú vystúpiť z toho stereotypu, ale práve po mojej skúsenosti, keď vtedy som sa sám prinútil, a nechcel som, ale jednoducho bolo to aj pre mňa akési potrebné, a aj sčasti náročné, prinútiť sa prijať jednoducho nejakú tú zmenu, vtedy som pocítil celkové také, nazval by som to celkom jednoducho také akokeby celkové vnútorné duchovné občerstvenie.
Mnohí sa napríklad boja, že nebudú si vedieť zvyknúť, ale to azda pochopím, pretože na toto všetko treba veľký duchovný tréning, ku ktorému je pridaná určitá dávka sebareflexie, sebadisciplíny, to čo proste vyžaduje akési vnútorné nasadenie. Je to navyše veľmi prospešné. Sú proste okamihy, kedy sa to jednoducho stane, a my to musíme prijať, a bude to dobré.
Mám taký pocit, úplne presne teraz akože veľmi neviem, či si to myslím teda len ja, alebo možno zdieľate aj vy podobne tento názor, že v súčasnosti sa človek potrebuje proste prispôsobiť okoliu, je jedno či v dobrom alebo zlom svetle, ale za každú cenu proste do neho zapadnúť, proste prejaviť sa naplno, spraviť osobný zásah, bez ohľadu na to, či sa cíti v tom ktorom prostredí proste šťastný, alebo nešťastný, alebo mu to celé lezie na nervy. Možno mu to je úplne jedno, hlavne že je v nejakej spoločnosti, čo tam po tom, že bez nich by bol totálne stratený, darmo bude demonštrovať svoje šťastie, to všetko si predsa predstavuje úplne ináč.
Taký je život. Nie som si istý, či práve toto je tá najšťastnejšia voľba. Každému a za každých okolností vyhovieť, si vyžaduje veľkú dávku jednak akejsi vybudovanej, vypestovanej osobnej vnútornej sebadisciplíny, a pozerať sa jasne na svoje ďalšie smerovanie, a mať nejaký svoj režim.
Ešte na záver by som napísal zopár krátkych myšlienok. Lenže o to ide, že teda mnohí na toto práveže nemyslia, a toto je nie dobré, je to škoda. Toto by som označil za zásadnú chybu, pretože po mojich skúsenostiach som si uvedomil, že prispôsobenie sa kdesi, kde to nie je nutné... napríklad ak sa o niekoho staráte, kde je potrebné prejaviť to, čo vo vás je, teda ako hovorím, okrem tohoto, je zbytočné.
Nevedie to k ničomu, ba čo navyše by som spomenul, môže sa celkom iste stať, že u človeka sa začne prejavovať určitá forma frustrácie, akejsi nechuti, to, čo človek spočiatku robil so zápalom a nadšením, čo mu možno spôsobovalo radosť, už mu to proste všetko lezie ako sa hovorí na nervy, jemu je to dosť na obtiaž, možno nie všetko vynde tak ako má, nepodá teda dobrý a stopercentný výkon, ako by sa možno v danej chvíli požadovalo, a podobne...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár