Teraz by som samozrejme chcel nadviazať, a pokračovať v tomto mojom predchádzajúcom článku. Jedno som si na druhej strane uvedomil. Darmo je človek dospelý, a má iné, teda by mal mať kvalitnejšie a odbornejšie vnímanie na svet, a mal by byť mierny.
Musím teda smutne skonštatovať, že ako viacerých vnímam, vôbec to neplatí. Niektorí sa radi vracajú akokeby do obdobia, kedy si mohli naozaj len tak robiť čo práve chceli, a nejako v nich to stále driemalo, ostalo, tie ich nie celkom normálne spôsoby. Niektoré spôsoby práveže v človeku ostávajú, a nedá sa to celkom odstrániť, nazval by som to, že je to hlboko v ňom zakorenené, a nevie sa z nich vymaniť, a teda nevie sa ich zbaviť, čo ako by veľmi chcel.
Každopádne nedá sa to len tak donekonečna ospravedlňovať, že on je taký, a možno sa nezmení. Práve naopak. Tak, ako mi duchovný svet ponúka možnosť pracovať na sebe, všade, za každých okolnosti, ponúka mi rôzne atribúty vedenia duchovného života, ďalej neexistuje tam teda nejaké časové alebo iné znevýhodňujúce obmedzenie, všade tam, kde som, všade kde čosi konám, pretože práve to duchovno je s materializmom veľmi úzko prepojené, len málokto tomu dobre rozumie v takom zmysle, ako to naozaj je.
Duchovno ma predsa učí správne vnímať ľudské hodnoty a zveľaďovanie čohosi, čo mám na starosti s vedomím, že toto všetko je predsa len dočasne. Má to samozrejme dvojaký rozmer. Dočasne aj v dobrom, ale dočasne aj v zlom, a nič netrvá večne. Len teda pravdepodobne, do určitého času dokáže človek, nazval by som to, maskovať niektoré svoje osobitosti, zvykolosti, azda tak by som to pomenoval trefne, kým si na nejakú určitú skupinu ľudí akokeby nezvykne, a obyčajne vtedy sa prejaví naplno.
Napríklad nástupom do nejakej novej práce, poprípade kdesi do určitej cieľovej skupiny príde ako nováčik, a takto sa postupne zoznamuje s pre neho úplne neznámym prostredím. Samozrejme, akési adaptačné obdobie je čosi, čím si pravdepodobne musí prejsť každým, a predsa nie každý sa od začiatku chce prejaviť svojským spôsobom.
Predsa len tá pudovosť, alebo teda nazval by som to ako nevychovanosť sa predsa len nestratila, a človek ju proste v sebe má, s tým nenarobíme nič, a najlepšie je, keď človek si chce zachovať ako tak zdravý rozum pri takýchto zvláštnych ľuďoch, si to jednoducho nevšímať, a snažiť sa prehliadať, snáď postupom času sa tie emócie vrátia do pôvodného stavu a podobne. Hoci nie samozrejme u každého táto morálna poučka platí.
Je normálne keď človek ukáže svoju pravú tvár, nevidím v tom nič zlé, a to aj vtedy, keď je napríklad totálne z niečoho vytočený, a celkovo vyvedený z miery. Viacerí tomu pravda nerozumejú, a myslia si, že taký človek sa nevie napríklad správne kontrolovať, nevie sa udržať na uzde a podobne. Je ale rozdiel, ako čosi takéto, nazval by som to, narušenie, trvá nejakú krátku chvíľu, je to len niečo dočasné, alebo to trvá dlhodobo, a vtedy sa celá situácia vymyká z pod kontroly, a kazí sa celková atmosféra a podobne.
Viacerí to robia preto, lebo nedokážu sa napríklad pozerať na niečí úspech, a proste ich to vytáča a vyrušuje. Pretože im samým sa nedarí, tak si myslia, že všetci môžu za to, a keď si nevedia pomôcť sami, tak to budú riešiť pravda po svojom, a to tým, že budú sa vyvršovať na všetkom a všetkých, čo im príde pod ruky. Nie je to moc príjemný pocit, mať kohosi pod sebou, alebo nad sebou takéhoto, pretože v takom prostredí sa nedá dobre existovať. Niektorí to riešia pri takejto situácii odchodom, teda oni sami nedobrovoľne musia teda to miesto vymeniť za čosi lepšie, zanechať, lebo ich ktosi duchovne terorizuje. Jedná sa o to, že kto takúto situáciu ešte nezažil, tak nevie, o čom rozpráva. Jedine silné osobnosti a silní jedinci dokážu napriek nejakým nezdarom naozaj vydržať na jednom mieste, a všetko si odskákať. To nie je nejako klasická buzerácia, tu už ide o samotnú česť človeka. Tam pravda tiež hrajú veľmi významnú rolu práve tieto spomenuté emócie, lebo miesto toho, aby pri práci človek človeka proste podporoval, pomáhali si, tak ako to má byť, neustále sa musí riešiť akýsi problém, ktorý v podstate neexistuje, a teda ktorý v podstate by nemusel byť vôbec problémom, keby niekto mal trochu lepšiu povahu a dokázal by aspoň trochu ukázať charakternú tvár, byť normálny, a tým pádom pochopiť, že nie všetko sa musí točiť len okolo neho.
Na záver ešte nieľkoľko myšlienok. Samozrejme, pri nejakom vypätí, nedá sa vždy s chladnou hlavou všetko riešiť. Ale obyčajne, ak má rozum, ak si proste vie dať povedať, a aj sám zistí, že tá nejaká krátkodobá zlosť predsa nemôže trvať večne, a musí to proste hodiť za hlavu, vie, že časom všetko prejde, a na všetko sa zabudne, poprípade sa to zdarne vyrieši, čo je azda najlepšie, ak sa niečo vyjasní. Samozrejme, nie každý toto chápe, a mnohí tvrdohlaví si nedajú povedať, a preto nemajú celkom dobré vysvedčenie morálnosti, a niektorí od nich právoplatne bočia, azda nechcú mať s nimi máločo čosi spoločné, lebo im to nie je celkom príjemné, komu by aj bolo.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
vsakpredsajaa
25. 10.októbra 2017 22:16
Náhodou som to rozklikol a EXCELENTNÉ!!
Napíš svoj komentár