Aj tu rolu zohrávajú emócie, a je veľmi smutné, že to dospelý človek nedokáže v sebe vôbec spracovať a nedokáže na to zabudnúť a povzniesť sa. Je to častokrát vo vzťahu ku mladším ľuďom, ktorí sú šikovnejší, a možno sa im chce paradoxne oveľa viac, ako im. Možno tu ale na druhej strane sa začínajú vyskytovať azda prvé znemožňujúce prekážky, ktoré nakoniec vedú k úplnej strate chuti, a toto taktiež je jeden z tých nepriamych, a nie celkom dobre pozitívnych okamihov, ktoré taktiež teda ovplyvňujú človeka, a nedávajú mu dobrý príklad. Ale to je v spoločnosti normálne.
Primálo ľudí sa snaží na základe vlastného presvedčenia podať dobré svedectvo aj tým ostatným, a potom to tak vyzerá. Keď si niekto pomyslí, že týka sa to mňa, a pomyslí si to celá spoločnosť, o čom toto všetko bude?
Začnú akokeby žiarliť na nich. Nie je to nič príjemné, ale na druhej strane, nerobil by som si z tohoto ťažkú hlavu. Takéto prízemné správanie sa vyskytuje u jedincov, ktorí sa čímsi pýšia, ale v podstate sú to úplne prázdni ľudia, bez nejakej príchuti akokeby, bez nejakej inšpirácie, alebo nejakého vnútorného tréningu. Ono to nakoniec aj tak vidno. Pokiaľ vyjdú z nejakého zaužívaného svojho otestovaného stereotypu, a narazia na nejakú osobnú konurenciu, kde proste vidia nejaký problém, stávajú sa z nich celkom nepríjemní ľudia, pri ktorých vydržať istý krátky čas sa rovná skutočnému umeniu, a je to ťažké naozaj. Robia si tým pádom sami zle, a navyše si okresávajú počty svojick kamarátov alebo známych.
Tu by bolo vhodné pripomenúť, že samozrejme v mnohých z nás sa toto čosi môže vyskytnúť, pretože my sami taktiež v niečom nemáme radi konkurenciu, to je ešte niečo to pudové, pretože toto isté sa vyskytuje samozrejme aj v zvieracej ríši. Normálna vec.
Viackrát som si to všimol a nie je to príjemné. Nie je dôležité ani zovňajšok, ako sa mnohí nazdávame. Isto je potrebné sa vhodne obliecť, ale musíme vždy prejsť k veci a byť vecný. Práve preto zanechaný prvý dojem nemôže byť vonkoncom dôležitý. To robia len ľudia, ktorí veľmi radi sa snažia citovo kohosi vydierať a ovládať, a všetko robiť len vo svoj prospech, snažiac sa možno aj nepriamo o to, aby toho človeka nejakým spôsobom zdegradovali, aby ho proste v niečom znechutil.
Posudzovanie človeka podľa prvotných dojmov robia predovšetkým len nevyzretí jedinci, ktorí vidia v človeku nič inšie len zabezpečenie svojich pasív, a ovládanie ho vo svoj prospech čo vlastne celý ten vzťah ako taký môže celkom isto postupom času narušiť, vybočiť z toho základného. takí ľudia, ktorí vôbec nie sú hodny svojho postavenia, len sa tak tvária. Ak je ten nadriadený rozumný, celkom isto nedá len na nejaké dojmy a reči, ale predovšetkým na kvalitne odvedenú prácu a čestnosť, a všetko to ostatné je naozaj vedľajšie.
Presne toto sa deje aj v školách. Mnohí učitelia, neviem či je to pozostatok ešte z ich pégečky, alebo zo štúdia, alebo teda zo samotného to školského prostredia, z ktorého oni pred časom vyšli, a majú možno nie dobré spomienky, ale naozaj nemajú radi, ak nejaký žiak má nejakú charizmu, ktorá teda tomu vyučujúcemu chýba, a jemu to proste vadí. To nie je pekné. Rozhodovať sa na základe nejakých dojmov, aj to sa dá, a je to tiež jedno z možností, ale na to všetko treba veľkú skúsenosť, a predovšetkým osobnostnú zrelosť, a tú nie každý môže mať. Vek tu totiž nezohráva nijakú zvláštnu úlohu.
Tá má predsa aj výchovné miesto, má aj vychovávať, a nielen tlačiť bezbreho informácie, ktoré postupom času človek aj tak zabudne. Nikto z nás nie je nejaký automat.
Každý má jedinečné prežívanie, a kto si toto nevšimne, pravdepodobne si neváži ani svoj príbeh. A vlastne sú to ľudia na nesprávnom mieste. Každý predsa máme akési prirodzené hranice, ktoré sú nám vlastné.
Na záver ešte by som napísal niekoľko myšlienok. Priznajme si sami pred sebou najlepšie, ešte kým to dokážeme ako tak, že, ako často takto vnímame a hodnotíme druhých? Robíme to radi? Čo to v nás vyvoláva, akú emóciu. Posúva nás to kdesi, a snažíme sa aj my vytvárať čosi pozitívne pre tú spoločnosť v ktorej sa pohybujeme alebo nie? Samozrejme sú okolnosti, kde právom si môžeme sami zvoliť, či v niečom napríklad dobrovoľne budeme pokračovať, teda aj podľa možností, alebo nebudeme. Lenže väčšina odsúva ľudí, ktorí stoja za to, a ešte ani nikoho nevyskúšali. Tento svet má tendenciu len pre prvotnú akúsi spokojnosť. Vidíme to v obchodnom svete, vo svete financii, v reklame, všade sa proste útočí na zmysly človeka a podobne. Doslova nás učia, ako je potrebné sa rýchlo rozhodovať, bez nejakého rozumného uvážnenia.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár