Keď je niekto napríklad neúspešný na pracovnom pohovore a podobne. Áno, možno nespĺňa tie kritéria, ktoré ktosi nadhodil, ale to neznamená, že v konečnom dôsledku sa ten človek nedá na nič použiť.
Žiaľ táto doba je nastavená inak, a som veľmi zvedavý, ako raz budú ohodnotení tí ľudia, ktorí vôbec nedali priestor a ani len šancu niekomu, aby predstavil svoje schopnosti a vedomosti. Je možné, že dotyčný vidí v niektorých ľuďoch či už priamo alebo nepriamo konkurenciu, ktorá môže čosi znamenať nie celkom príjemné pre nás. Znie to neuveriteľne, ale takéto individuá dokážu naozaj narobiť mnoho nepríjemností, ani si to neviete predstaviť.
Napríklad niekto s ľahkosťou dokáže čosi, čo si niekto musí napríklad doslova vydrieť, a vidno za ním kus námahy, a nešlo to zďaleka tak jednoducho, a ako sa hovorí ako po masle, ako to je u niektorých ľuďoch, ktorí aj veľké predsavzatie a nejaké naozaj náročné úlohy dokážu hravo zvládnuť. Že nebude určite potrebný. Ako sa to dá s určitosťou povedať. Je práve veľa takých ľudí, ktorým proste na tom vôbec nezáleží. Áno, toto sú tie správne a dobré emócie, ktorým v tom dobrom a pozitívnom slova zmysle máme častokrát prepadať.
Ak by som sa k tomuto všetkému mal vyjadriť, len by som pripomenul, že za všetkým týmto, čo som napísal, mohlo napomáhať aj niečo také ako závisť. Je to veľká neresť, ktorá panuje v spoločnosti, a poznáme ju od oných biblických čias. S tým nenarobíme nič. Možeme sa za to samozrejme modliť, aby sám Boh tento neduh v spoločnosti nejako odstránil, pretože prináša to naozaj veľké morálne škody. Z priateľov sa postupne stávajú nepriatelia, ale problém je, že predmet problému je len závisť, nie je to nejaký konkrétny skutok, ktorý by napríklad kohosi znemožňoval, alebo teda niečo, za čo by sa mu ten druhý mal odplatiť v zlom.
Proste nejaký človek vám niečo reálne závidí, a chce len uškodiť. tu zistíme, akú váhu reči a skutkov majú ľudia, ktorí naozaj veria v Boha, ktorí sa snažia dodržiavať jeho zákony, a kto si ctí pravdu. Osobne si to neviem predstaviť, ale verím, že každý si raz bude niest dôsledky tých zlých vecí, ktoré proste niekmu len chce uškodiť. Je to v podstate veľká hanba, lebo takto viem oddeliť zrno od pliev, presne tak, ako sa to hovorí v Písme Svätom. Na toto pravdepodobne, a to musím takto skonštatovať, teda asi na tento fakt zabúdame v kresťanských periodikách. Snáď ani medzi kresťanmi, ani medzi bežnými ateistami sa nenájde človek, ktorý len tak pre nič za nič komusi chce bez nejakého vhodného motívu uškodiť, pretože toto priamo môže pochádzať jedine od diabla. Som si samozrejme vedomý, že zákernosť je veľmi zlá vlastnosť
Ten, kto niekomu niečo závidí, bude sa pravda všemožne usilovať znemožniť toho človeka na každom kroku, bude sa možno znechucovať a podobne. Ja zažívam momentálne to isté, a práve z tohoto dôvodu človek môže mať naozaj veľké problémy, hoci tie problémy vôbec nie sú problémy.
A to z jednoduchého hľadiska predsa. Aby sme si uvedomili, koľko krásy sme prežili, a že naozaj všetko to, čo sme prežili, aj dobré, aj menej dobré, predsa len malo nejaký zmysel, ktorý proste postupne akokeby vyoral hlboké brázdy v našom živote, do našich neskorších pamätí a spomienok, ktoré sú veľmi podstatné pre naše poučenie.
Na čo konkrétne predsa človek bude spomínať? Či na ten ustálený uhladený, nikdy sa nemeniaci konštantný život, alebo tie dymamické okamihy života, ktoré vtedy, resp. v súčasnosti možn tak neradi spomíname, ale ktoré možnože častokrát slúžia ako také druhotné, možno nepísané výchovné prostriedky a metódy, ktoré nám pomáhajú ostať tými, čím sme, sebou samým, ale zároveň dosť značne dynamicky slúžia na to, aby sme sa predsa menili zo dňa na deň na lepších a ešte lepších, pretože takto to má byť.
Kým ten pilne čosi snažiaci človek väčšinou dosiahne svoje, ten druhý možno nedosiahne nič, ale čo je ešte horšie, vôbec ho to netrápi, a teda, ako teda spomínam v živote, je zaujímavé, že sa nesnaží ani len prejaviť nejaké emócie typu... mohol som sa do toho lepšie pozrieť, mohol som si dať na čomsi záležať, mohol som ťa v niečom poslúchnuť, keď si mi tak veľmi a úpenlivo v čomsi dohováral, a ja som bol slepý k tejto problematike, ktorú teraz možno ty, máš za sebou, ale ja to musím opätovne riešiť odznova, a musím byť teda stále kdesi na začiatku, a už nás to nebaví.
Niekto sa napríklad pozastavuje, ale chápem, je to celkom oprávnene, že ako je možné, že niekto sa má dobre, a nemusí pre to nič spraviť, akokeby sú mu proste hviezdy naklonené, ako sa hovorí, a niekto si to proste musí vydrieť, a aj tak nemá celkom z toho dobrý pocit. Prečo sa toto všetko vo svete deje? Je možné, že existuje aj v duchovnom svete takáto nespravodlivosť, a ak hej, čo sa tým naozaj sleduje?
Na záver ešte niekoľko krátkych mojich myšlienok. Niekto môže oprávnene v neskoršom čase cítiť akokeby výčitky svedomia, ale to by som ešte nehodnotil ako niečo zlé, ba práve naopak. Nie je to vôbec zlé! Ony samé veľmi priaznivo pomáhajú v človeku v napredovaní, a to tak, že dotyčný predsa na základe svojho vnútorného nadobudnutého presvedčenia zisťuje, že sa dostal do akejsi slepej uličky, a samostatne prišiel predsa nato, že musí sa napraviť na správnu cestu, a to je predsa moc uzdravné, a chvályhodné. Nestáva sa nám takáto situácia často? Mne sa to tiež stalo, a nebol som z toho nadšený.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár