V túto nádhernú a zasneženú prvú adventnú nedeľu by som vás chcel všetkých pozdraviť ešte predtým, ako odídem preč z domu. Prídem klasicky len o tyžden, a preto je veľmi ťažko pravdepodobné, že budem čosi písať, pretože budem mať k dispozícii len tablet, a nie som si istý, či to pôjde tak jednoducho, ako to momentálne ide na notebooku, na ktorý nedám naozaj dopustiť. Lepšie a jednoduchšie sa píše, ale to nie je až taký problém. Azda aj toto nepatrné môže vyvolať vo mne akúsi emóciu, ale to nepovažujem za nič mimoriadne. Takže teraz opätovne by som chcel v tejto sérii článkov nadviazať teda na predchádzajúci článok, a ďalej teda pokračovať tematicky na túto myšlienku v tomto mojom článku.

Avšak donekonečna sa nedá mať záujem o takéhoto človeka. Takto veľmi ľahko ten človek môže tú dôveru zneužiť proti nám. Pamätajme, všetko je len jedno jediné, a to náš, prípadne ten jeho subjektívny postoj na danú problematiku. 

Osobne nemám rád ľudí, ktorý si myslia, že bez nich sa nemôže točiť pomaly táto planéto. Sú to totiž častokrát veľmi sebavedomí jedinci, ktorý nielenže nepočítajú s najhoršou variantou, ale nimi naozaj nič nezatrasie, hoci sa to môže zdať, a celé to je len také zdanlivé. 

Nenechajme sa preto odradiť prípadne nejako znechutiť. Odíďme od takýchto čudných a pokryteckých ľudí, ktorí nevedia vôbec prežiť svoje emócie, a kašlú na dianie okolo seba. Ak totižto ich zaujíma len ich vnútorný svet, ak sa ťa nespýtajú. či aj ty máš nejaké osobné potreby, s ktorými sa môžeš komusi, nie hocikomu pádne zdôverovať, takéto individuáá si nezaslúžia našu pozornosť ani našu podporu. 

Mnohí toto nechápu, a tvoria podivné kamarátstva a spoločenstvá práve s takýmito ľuďmi. Neohúri ma ani tá skutočnosť, že sa dosť možné jedná o ľudí, ktorí môžu byť možno nejakí veľmi vzdelaní, možnože si zakladajú na svojom postavení, vysokej škole, diplome, a neviem ešte čo pominuteľné mohli dosiahnuť. Ak by som to vnímal aj v rovine materialistického chápania, ktoré ale na druhej strane sa nedá ničím iným oddeliť od duchovného poznania, pretože to jednoducho nejde, pamätajte si jedno. Tituly pred menom a za menom nikdy nič neznamenali a neznamenajú, pokiaľ ten človek sa nespráva v prvom rade ako človek. Pamätám sa, ako som občas akokeby zmätkoval, či mám vyučujúceho osloviť pán profesor, keď bol napríklad docent, alebo mal nejaký doktorát, proste v tom minulom čase som do toho všetkého postupne len prichádzal, teraz, že mám nejaké skúsenosti je plus, pretože vtedy som sa všetko ešte len prácne učil. Aj toto všetko vo mne vyvolávalo mnoho emócii.

Ďalej len tak na okraj by som ešte spomenul, aj medzi nami, a som o tom dosť pevne presvedčený, že medzi nami sú ľudia, ktorí majú titul, tu na webe, poprípade študujú, a nemajú k tomu ďaleko. To je veľmi dobre, a všetkých úprimne povzbudzujem. Predovšetkým odhliadnuc od náročnosti učenia sa na nejakej fakulte, teda na výške a podobne, vedzme všetci, že nikdy si v žiadnom prípade nezakladajme na nejakom titule, ktorý máme pred menom, alebo za menom. Časom aj tak to nebude mať nejakú významnú rolu, keď človek si bude zháňať otrocky nejakú prácu, pretože okrem vedomostí, ktoré samozrejme majú nezanedbateľnú úlohu, a všetko s tým súvisiace, nesmieme zabúdať predovšetkým na našu ľudskosť, dôstojnosť a všetky hodnoty, ktoré sme proste povinní prezentovať všade kde sme... 

Ďalej, ak by som chcel ešte právom opomenúť ešte niekoľko súvislostí. Aj toto všetko je predsa niekedy o týchto spomenutých emóciách. Častokrát titul pred menom, čo je samozrejme chvályhodné, totiž, smutne musím skonštatovať, že teda u mnohých ľudí neznamená nič. Pretože ich správanie tomu podľa všetkého absolútne nezodpovedá.

Len v krátkosti opomeniem to, že mnohým je to síce na chválu, to neberiem nikomu, ale pudy, respektíve to čo v ňom bolo, a čo sa v človeku za tie roky, za tie okamihy azda vôbec nesformovalo, paradoxne zostáva, a to prevažne na tej úrovni, na akej to bolo vždy, proste to nebolo za nejakých okolností zmenené. 

Áno, ono to samozrejme nie len symblizuje, alebo teda dáva na vedomie, že to naše štúdium sa neskončilo len nejakou maturitou, a v žiadnom prípade to nebola len nejaká formalita, ale ono to ešte ďalej pokračovalo, a stálo to predovšetkým hodne úsilia, možno aj nemalých vynaložených financii, pretože pravda, je jedno, či pracujete, samostatne žijete a bývate, alebo teda ešte študujete, ak spomínam študijný svet, pretože všetko, čo v súčasnosti konáme, skúšame, tvoríme a podobne niečo stojí.

Sú to jednak vynaložené námahy, sú to jednak vynaložené možno nemalé finančné prostriedky, a na tie sa veru ťažko zarába. 

Na záver ešte by som chcel napísať stručne k tomuto článku niekoľko myšlienok. Práve toto takýchto ľudí veľmi vyprázďnuje, a strácajú kontakty, ale oni ich ani nepotrebujú, a práve táto nemožnosť, ktorá nadôvažok sa prejaví do neschopnosti spôsobuje, že môžeme sa aj roztrhať, on si našu pomoc a našu pozornosť absolútne nezaslúži, a čím skôr teda pretrhneme akékoľvek kontakty, tým lepšie. Je úplne jedno, či máte takúto frajerku, alebo máte takéhoto možnože najlepšieho kamaráta. Človek aj tak nikdy nevie, kto sa za tým môže vykľuť. 



 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár