Vrátim sa teda k tejto problematike, a postupne ju rozoberiem. Celkom iste sa môže stať, že hocijakú maličkosť vedome zneužije proti vám. Jemu to síce nič nebude robiť, nijako sa ho to nedotkne, jemu to vonkoncom neublíži, ani to ním nezatrasie, ale nám sa naruby doslova môže postaviť celý náš život, častokrát predsa sme svedkami, že stačí malá nepatrná nepozornosť v našom živote, a v ešte tom lepšom prípade je oheň na streche.
Sú proste kadejaké individuá, ktorým robí radosť znepríjemňovať život, a dobre sa na tom baviť. To nie je ani škodoradosť, neviem to nazvať tým správnym menom, ťažko proste takéto správanie s nejakou psychickou poruchou označiť. Nie je to jednoduché, a je veľmi ťažko žiť v takom prostredí. Kto proste nezažil, ten nevie, a to naozaj opisujem na základe mojich osobných skúseností.
Sú záležitosti, ponad ktorých, ako sa hovorí som sa dokázal preniesť, a nerobiť si z toho ťažkú hlavu. Veď predsa máme kadejaké zaručené metódy, ako si človek má psychicky oddýchnuť od nejakých ľudí, kde žije svoj život. Či sa jedná o napríklad nejaké školské prostredie kde nesprávna atmosféra môže celkom isto znepríjemniť život aj tomu najlepšiemu jednotkárovi, a to už len preto, lebo všetko vie, o všetkom je informovaný, má veľa vedomosti, a tí, ktorí proste tie vedomosti nemajú, to využijú proti nemu.
Jedná sa o to, že najväčšie stresy človek prežíva ani nie tak, že zazmätkuje, a podobne, ale vtedy, ak naozaj dosť vážne a zodpovedne pristupuje ku svojim povinnostiam, a navyše si je celkom dobre vedomý, že to všetko, čo je za ním dobré, užitočné, dobre vykonané, je naozaj kus poctivej a vydretej práce, a prinesie mu to dlhodobý osoh a radosť. Hm. Povieme si. Čo je to radosť z práce. Dám si teraz takú filozofickú otázku. Dá sa vôbec ešte prežívať v tomto svete akási radosť z práce, keď pracujete na kohosi, a proste človek žije tak, že niečo výnimočné si len dopraje, aj na to musí vynaložiť naozaj patričnú energiu, aby si to málo, čo má v zdraví užil?
Takto chceme žiť život? Nechceme byť ku sebe v prvom rade pravdiví? Môžeme totižto dobre zahrať divadlo pred ostatnými, pred spolužiakmi, pred kamarátmi, alebo v práci a podobne, celkovo to problém nie je, pretože mnohí ľudia, aj v tom dobrom, nedajú najavo to, že niečo ich trápi.
Väčšinou sa to stáva tak, že dobre to zakryjú pred ostatnými, a ako hovorí príslovie, vedia sa smiať aj cez slzy, a to je podľa mňa dar od Boha, pretože to nie každý dokáže, nie každý dokáže tak bolesť v sebe skrývať, že bude s nádejou, ale predovšetkým s istotou hľadieť nielen na celú budúcnosť predo mnou, ktorá sa mi pomaly ale isto odkrýva pred mojimi očami so všetkými nástrahami, ktoré mi môžu hroziť na tej mojej ceste, ale ozrejmiť a teda najlepšie pochopiť všetky nezdary, ktoré ma na ceste životom stretnú. To nie každý dokáže, ale toto všetko ozdobuje predovšetkým silnú osobnosť.
Viacerí si myslíme, že takéto reči sú fraška, ale prečo potom máme toľko nevyrovnaných jedincov, ktorí nevedia čo so sebou, a sú celkovo nešťastní v živote, máločo ho zaujíma. Pretože ich volania sa stávajú predsa nevypočuté.Málokto im venuje dostatočnú pozornosť.
Ešte niekoľko myšlienok na záver. Spomeňme si len na taký fenomén, napríklad aké sú sociálne siete. Tam predsa je dobrá príležitosť, ako aj na diaľku niekoho len tak, sám od seba, ak nás to napadne, povzbudiť kohosi. Niekoho možno čaká ťažké životné rozhodnutie, nekto je možno chorý, a potrebuje podporu a morálnu útechu, potrebuje možno zaželať veľa zdravia. Ani nevieme, ako aj pre nás je takéto vysoko hodnotené morálne gesto potrebné aj pre nás. A čo som si v podstate všimol. Viacerí, ktorí rozdávajú akúsi pozitívnu energiu, sami sme na tom nie dobre. Píšem to nie preto, lebo sa mám nejako zle, ale dobre viem, akú cenu má duchovné víťazstvo, a čo je to preskákať všetky prekážky.
Ešte posledná myšlienka, ktorá ma napadla na konci tohoto článku. Spomenul som si teraz presne na záver na slová jedného repera. Nechcem opisovať jeho slová, ani sa už na konci tohoto blogu nad nejakou frázou nejako zamýšľať extrémne, ale nechám to akokeby volne pôsobiť. Ešte teda jeden taký krátky postreh a dovetok k môjmu článku. Čo je to viera, čo je to karma, a prečo niekto dar od Boha dostane zdarma.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
dollish
17. 12.decembra 2017 01:46
Pravdu máš, ti čo zazili/zažívajú bolesť vedia byť k iným ľuďom dobrí a povzbudiť ich, pomôcť, pretože sami vedia, ake to je byť v ich koži
Napíš svoj komentár