Dneska, teda deň pred Štedrým dňom, ktorý má sviatočnú atmosféru, by som rád pridal môj už v poradí dvadsiaty štvrtý článok s touto tematikou. Ja viem, že je toho už moc, ale proste mám v zálohe ešte niekoľko článkov, a teda rád by som bol, keby som pridal ešte niekoľko mojich zamyslení, ktoré mi ostali napísané v počítači, a pre krátkosť času som naozaj rád, že som využil  všetky možné dostupné prostriedky, aby som sa venoval zamysleniu v tomto mojom podvečernom článku.

Advent, moje aj tak najobľúbenejšie obdobie, a to vôbec nemyslím nejak sentimentálne a podobne, neuveriteľne rýchlo letí, a nám ostalo už len ostávajúce posledné hodine tohoto adventného času, a začíname s prípravou na vianočné sviatky. Pravda, nie ako nejakí materialisti, ale začal som pekne po poriadku, ráno som bol na sv. spovedi, potom som poriadil, a len teraz som skončil so všetkými úpravami. 

Je to nádherný čas, ktorý ale treba vnímať trošku, no teda nie trošku, ale dosť podstatne ináč, ako si ho niekto predstavuje, pretože vianočné sviatky nie sú o jedle, najesť sa môžem cez rok hocikedy, to problém nie je, a nie sú to vonkoncom ani sviatky rodiny, tobôž nie sviatky zimy a podobne. 

Áno, počúval som v rádiu kadečo, bolo to celkom pekné, a aj som sa odreagoval, pretože doteraz som mal naozaj práce veľmi veľa, a jediný čas, ktorý som si oddýchol dnes, bol čas, kedy som zbehol rýchlo do kostola na sv. spoveď, a trochu som bol v zotrvaní, ale naozaj krátkom, na adorácii, kde som za všetko Pánu Bohu naozaj poďakoval, s tým, že naozaj chcem dobre, a veľmi dobre prežiť tieto vianočné sviatky, na ktoré sa samozrejme teším.

Len tak na okraj, kratučké jedno zamyslenie, zima totižto nemôže oslavovať sviatky, zima sa sama o sebe nemôže oslavovať, lebo zima je len pojem, pocit, prvé a najnedokonalejšie poznanie veci, a teda tie nenormálne reči, ktoré tlačili tí dementi pred osemdesiatym deviatym, že sú to sviatky zimy, rodiny a podobne, tiež vo mne vyvoláva akési emócie, pretože vidíme, že to nie je pravda. To všetko bol úmysel predsa jasný, vytlačiť ten kresťanský a duchovný nádych sviatočnej atmosféry vianoc. Neviem si fakt predstaviť, čo oslavujú ateisti, ale o tom samozrejme nechcem nič navyše hovoriť v tomto mojom zamyslení, nechám to proste voľne. 

Tieto sviatky sú predsa o Ježišovi Kristovi a jeho narodení, a všetkých tých duchovných bohatých božích dobrodeniach, ktoré okolo seba máme, ale si ich možno neuvedomujeme, a preto nie sme štastní. 

Snažím sa preto ja osobne, a teda viem, že tieto sviatky teda chcem prežiť v naozajstnej radosti z príchodu Božieho Syna. To by som veľmi aj ja vám prial, aby sme nechali  všetky tie materiálne názory a podobné priania, pretože...

Veľmi naplno prežiť tieto posledné adventné dni, a vychutnať si ich záver, a taktiež sa tešiť z príchodu Božieho Syna, na ktoré som sa začal pripravovať na svätej spovedi, ako som to teda naznačil hneď v úvode.


Pokračujem teraz naozaj v krátkosti času v tomto mojom článku. Aby sme vedeli, aj to je jeden z emocionálnych prejavov. ak sa teda k tomu vrátim, zaželať niekomu veľa zdravia, alebo šťastia, to by nemali by byť frázy vypĺňajúce nejaké gratulačné písomné pozdravy, alebo osobné ku oslávnencom. To by mali byť našimi dennými prejavmi ale tvár nezakryjeme pred sebou samými.... uvedomme si jednu dobrú a zaujímavú vec, že všetci sme proste jeden originál, a takto to má aj ostať, a podľa tohoto vzorca sa máme správať. Mimochodom pre krátkosť času a moju vyťaženosť, zabudol som na vianočný pozdrav môjmu bývalému spolužiakovi do ruska, ale nevadí, veď na internete je plno spôsobov, ako sa komusi pripomenúť, a toto je pravdaže jeden z nich, naozaj som nemal čas, aj keď beriem to pravda sčasti ako jednu z výhovoriek, ktorá sa ale našťastie dá ako tak ospravedlniť.

Zaujímavé životné fatky, ktorým častorkát nevenujeme hlbšiu pozornosť, opätovne, ako to teda spomínam, je to nám len na škodu veci. Dosť časťo sa mi to stávalo hocikde, kde som bol. Poprípade, ak napríklad, sme sa rozprávali, s jedným známym, o čomsi, čo skutočne prežívame spoločne, trvalo to všetko v podstate dosť krátko, pretože nebol proste dostatočný časový priestor na spoločné vysvetlenie si nektorých záhad, ktoré boli pre nás oboch spoločné. 

Ešte na samotný záver by som si dovoli napísať krátke adventné, resp, predvianočné zamyslenie, a to bude záver môjho článku. Uvedomil som si po tieto veľmi hektické dni, ktoré som prežíval ako veľmi vyťažene, že teda Vianoce, oslava týchto dní, ktoré teda nás čakajú, a tešíme sa azda viacerí na ne, nie sú sviatkom pokoja, ani mieru, ani zimy, ani nijakých iných nenormálnych vecí, ale tieto dni sú naozaj, ako som to teda povedal o tom, že Vtelené Slovo Božie, Syn, Ježiš Kristus sa stal človekom, a prišiel na svet, a presne ako to spomína Písmo Sväté.... A Slovo sa Telom stalo, a prebývalo medzi nami! Nech je pochválený Boh, ktorý žije naveky.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár