Zvolil som pomerne ťažký názov, ale iný mi na um neprišiel, okrem toho, to ešte chcem spomenúť, že som nad ním, nad jeho celkovým významom akosi už pomerne dlhší čas uvažoval. V tomto ma napadla akási paralela čo sa týka charakterizovania ročného obdobia. Vyznávači zimy sa čudujú, že vonku napríklad nesneží, hoci pravda je, že časy asi tak desať rokov dozadu bol december automaticky akosi prirodzene spätý zo smehom, kedy jedno s druhým súviselo, a v tomto ročnom obdobi tvorilo akúsi neoddeliteľnú a nemysliteľne odlučiteľnú časť obdobia.
Existencionálna frustrácia je pojem ktorý ma celkom isto napadol len nedávno, aj po prečítaní niektorých blogov, a keď som si dal dokopy niektoré moje zážitky, ktoré by napríklad celkom isto nemuseli sa udiať, nebyť akýmisi zhodami okolnosti, alebo lepšie povedané, zhodou náhod.
Niekedy som spomínal, a súvisí to s touto tematikou, že mnohí si dávame latku príliš privysoko, avšak veľmi skoro zacítime negatívne odozvy a príčiny nášho snaženia, ktoré majú iný cieľ a snahu. Napeíklad spraviť za málo muziky veĺa peňazí. Obyćajne karierizmus s tým akosi už neoddeliteľne spätý dokáže v človeku narobiť poriadne divy a škody, že sa človek sám na sebe nestačí čudovať, a uvediem aj zopár konkrétnych javov alebo zážitkov.
Napríklad nesplniteľné ciele, kedy chceme vyskúšať, aký je to pocit ķdesi sa začleniť, byť súčasťou nejakého pekného projektu, alebo spoločnej práce a podobne, kedy nastáva napríklad situácia, kedy najmenej kompetentní a oprávnení chcú prevziať akokeby zodpovednosť za tú celú skupinu, v ktorej sa nachádza. Lenže robí to z pocitucnie akokeby nadradenosti alebo pýchy a podobne, ale preto, že zo svojho najnižšieho postu chce čosi aj on akosi systematicky riadiť, možno mať dôležité slovo, mať pocit akejsi nenahraditeľnosti. Hoci dobre vieme, že presne tak ako spomína múdre príslovie nesúc v sebe poriadnu dávku trpkosti alebo irónie, život nám naozaj ukazuje, ako dokáže byť v momemtoch nepríjemný, a ako proste nikto nie je nenahraditeľný, pretože paradoxne, na všetko jestvuje riešenie, kde hľadať vhodnú a vhodnejšiu alternatívu, keď sa pominú akési možnosti jednoduchšieho výberu. Múdry človek pri takomto mimoriadne ťažkom opatrení si obyčajne necháva v zálohe tie staré známe plány bé, keď napriklad zlyhá prvá z jedných možnosti, paradoxne chápaná niečo ako najlepšia možnosť, ktorá sa nepoklada za rovnocennú s inou alternatívou.
To je tá existencionálna frustrácia, ešte by som doplnil, kedy človek može mať depresiu niemz možnosti niečo nedosiahnuť, s ktorou sa musí počítať, ale keď si nesprávne vyberieme možnosť, ktorú sme na samom začiatku kategoricky odmietali, ale postupom času sme jej venovali stále čoraz bližsiu pozornosť, až sme jej klamlivému čaru podľahli. Ešte by som k tomuto chcel dodať jedno jediné, a síce, že takýmto spôsobom sa robia tie najväčšie omyly a chyby, ktoré je neskoro ľutovať, a človek si ich najviac zapamätá
Deje sa to práve preto, aby teda človek efektívne mohol predísť práve spomenutému problematickému faktoru, akým je existencionálna frustrácia. Ona môže nastať aj v takom prípade, kedy nám sa zrazu, náhle v niečom nedarí, a vidíme na svojich priateľoch alebo známych a kolegoch, ktorí sa možno postupnými krokmi z nejakého šedého priemeru alebo horšie povedané podpriemeru dostávajú smerom hore. Aj my sa chceme dostať smerom hore, ale v našom prípade to ide oveľa horšie a ťažšie, ako im. Možno, teda celkom isto sa jedná o klamlivý a subjektívny pocit, ktorý nás môže v zlomku sekundy akosi nemilo a nečakane prepadnúť.
Čo chcem zhrnúť záverom rannej reflexie. Krátky postreh. Toto je môj jubilejný 900 blog. Aby sme si tieto pocity napríklad nezamieňali s formou závisti, kedy nepriamo obdivujeme vlastnosti iných, také, po ktorých túžime my sami, ale sa nám to na škodu veci žiaľ, nedarí. Aký je účinný recept voči tomuto? Neviem celkom presne pretože individuálne rady vnímam aj ja v tomto prípade ako miernu utópiu. Nech sa vám darí.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár