Existuje cieľ bez cesty?

Ďalšia otázka ma tiež zaujala, a taktiež by som sa pokúsil napísať článok. Mierne pripomeniem, že pravdepodobne nasledujúci blog bude mať celkom isto zámerne prehodené slová. Vnímam to tak, že nie je jedno, či je cieľ bez cesty, alebo cesta bez cieľa. Teraz ale sa zameriam na to, či teda existuje cieľ bez cesty.

Mnohí mi dajú za pravdu, že každý jeden výkon ktorý človek podnikne, sprevádza istý druh námahy, aj keď na začiatku to nemusí celkom tak vyzerať. Napríklad dnes som spracoval desať metrov napíleného dreva. Pre niekoho málo, pre niekoho veľa. Išlo mi o to, aby som naozaj mojou prácou bol užitočný a nápomocný najmä vtedy, keď je to potrebné, a nie vtedy, kedy sa to mne hodí, a v tomto vidím veľký rozdiel, ktorý sa teraz snažím trošku rozmeniť na drobné.

Mnohí naozaj majú vytýčený cieľ. Už na základnej na občianskej, ale aj na náboženstve sme sa učili, že človek by v živote naozaj mal čosi dosiahnuť, aby bol šťastný, a aby jeho práca, to,čo aktuálne koná, má mať nejaký zmysel. Pýtam sa však jednu otázku. Ako to vníma svet, a ako to vníma duchovný život.

Mnohí ľudia radi majú všetko hotové a bez roboty. To je preto, lebo nie sú naučení pracovať. To neznamená, že sú do roboty ľaví, ako sa hovorí, pretože ten, ktorý naozaj niečo chce, a vie, že musí preto proste aj niečo obetovať, musí sa zaprieť, tak jedine vtedy bude sláviť úspech, ak sa vzdá tej svojej osobnej pohody, v ktorej sa nachádza, vysúka si rukávy, a dá sa do roboty, ako sa hovorí. Žiaľ, ešte stále sú medzi nami individuá, ktoré na to jednoducho neprišli, a viacero vecí im jednoducho nevonia. Preto oni nikdy ani nič významnejšie v živote toho nedosiahnu.

Dosiahnuť významnešie čosi neznamená len to, že človek bude donemoty pracovať ako hlúpy, s nádejou, že raz sa bude mať dobre, pretože skúsenosť nás častokrát učí, že človek spraví napríklad tú najmenšiu chybu, a razom sa ocitá tam, kde bol na začiatku, a musí začať teda všetko budovať odznova.

Napríklad ako keď človek kdesi pracuje, má rád celkom svoju prácu, už si aj zvykol, a jednoducho z nejakých príčin dostane výpoveď, alebo sám odíde z tej práce. Dôvod už môže byť hocijakým to podstatné teraz nie je. Azda niet nikoho, kto by takúto ošemetnú a mimoriadne nepríjemnú záležitosť nemusel riešiť. Šťastný ten, kto to nezažil. Avšak, po niektorých mojich skúsenostiach, by som teraz môj výrok v podstate sám znegoval, a síce, že ani by som nepovedal.

Toto je ten cieľ bez cesty, ako chcem teraz spomenúť. Je to celkom isto nesprávny postoj a pohľad na realitu, v ktorej sa nachádzame. Dobre vieme, že to takto nefunguje. Mnohí si povedia sami na seba, že ja na to nemám, tak sa do toho nepustím. Je pravda, že áno, pokiaľ sa na strednej škole učíš na štvorky, a možno ledva prejdeš napríklad z biológie, chémie, a človeku je cudzie čo i len elementárne vedomosti z daných predmetov, nemusí to byť to, čo som teraz konkrétne vymenoval, tak asi ťažko sa bude hlásiť na nejakú vysokú školu, ktorá sa vyslovene špecializuje a zameriava bližšie práve na tieto menované predmety, hoci dobre vieme, že práve výnimka častokrát potvrdzuje pravidlo. 

A stať sa môže hocičo, teda že človek nikdy by nepovedal, že sa raz ocitne tam, kde sa nachádza teraz, či to berieme v školskom, alebo pracovnom prostredí.

Obyčajne je to aj preto, pretože vedia, že v zlyhaní, ktoré v jeho prípade sa javia ako viac než samozrejmá záležitosť sa môže celkom isto stať terčom posmechu napríklad nejakých jeho kamarátov, alebo rodiny, proste kohosi, s kým zdieľa niečo, čo je osobné, čo mu je bližšie, a má k tomu nejaký bližší vzťah, a nie je mu to vonkoncom ľahostajné.

Čo poviem na záver. Jedno jediné. Mnohí chcú dosiahnuť veľa cieľov, ktoré vyplýva z ich snov, či už sú to naplnené alebo nenaplnené, ale jedno je isté. CIeľ bez cesty zaručene neexistuje.

 Blog

2 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu