Existuje pravda v klamstve? III

Napadla ma jedna analógia, či je dobré cítiť sa dobre. Nesúvisí to s tým, či jestvuje pravda v klamstve, ale dnes by som sa chcel zaoberať týmto. O čo mi teda ide. 

Azda každý z nás pozná to, že radšej budem pravdou sklamaný, ako láskou klamaný. Obyčajne človek má na mysli nejakú tú lovestory, ktorá, žiaľ, alebo našťastie, sa končí opačne. Končí sa tak, ako by sme to väčšina z nás nechceli, ale postupom času, ako človek dozrieva zisťuje mnoho vecí. Zisťuje, že vo svojom okolí napríklad spoznal nový okruh ľudí, trochu bližšie, možno sa s nimi poznal dávnejšie, ale teraz to nabralo po istom citovom a časovom odstupe akosi na intenzite, a on sa znova začína otvárať novým šanciam a možnostiam.

Pravda v klamstve sú síce dva protichodné názory, ale spolu súvisia celkom nesporne. Medzi nimi naozaj je len veľmi tenká hranica, a možno mi dáte za pravdu, že ak ste boli "osudovo" píšem to teda v úvodzovkách zaľúbený, a po istom čase ten vzťah stroskotal, človek sa cítil veľmi ponížený. Zároveň, človek ktorý používa rozum, a dobre vie, že citová stránka, láska nejaké lovestory predsa len nie sú všetko, lebo dokonale dokážu poblázniť človeku hlavu,  a je úplne jedno, koľko máte rokov. Je jedno, či je človek tínedžer, či má nejakú známosť na vysokej škole, alebo je dávno po škole, a ju mu okolo tridsiatky alebo hodne po tridsiatke dobre vieme, že človek keď sa tým začne zaoberať, úplne ináč sa začína pozerať na tento svet. Aj tá najmenšia drobnosť a maličkosť zrazu má tendenciu presahovať jeho myslenie, a dáva význam všetkému, čo mu robí radosť. Dáva do pozornosti všetko to, ako sa začne jeho deň, najlepšie ten pracovný. Človek predsa len podáva úplne iný výkon, keď vie, že niečo proste tvorí, v niečom citovom duchovnom sa mu darí. 

A tak človek radšej zažije niečo, v čom sa klame aby sám v sebe nedokázal ešte včas odhaliť príčinu jeho neschopnosti, jeho neúspechu, možno jeho sebaklamu, ako to, ako čím skôr sa možno vymaniť vprostred toho všetkého, čo mu spôsobuje bolesť. Je pravda, že človek si zvykne na všetko, a tak, ako si človek veľmi ľahko navykne na dobré, navykne si ľahko aj na zlé, pokiaľ napríklad zažil odmietanie. Odmietanie súvisí napríklad s mnohými prvkami. 

Neprijatie na vysokú školu, predčasný odchod zo školy bez dosiahnutia titulu, frustrácia z neuspokojených túžob, rozchodov, pocit opustenosti a samoty, s depresiou tým súvisiacou.

Citový vzťah v láske a duchovný život, ktorý je život vychádzajúci z milosti Božej je veľmi úzko spätý, a tým pádom logicky aj veľmi úzko spolu súvisí. Pýtame sa ako. Jednoducho.

Ani jeden element, teda citový vzťah, láska, to všetko ako jedno, a naproti tomu duchovný život nevieme logicky, rozumovo, intelektuálne dokázať. Nejestvuje jedna jediná kniha, pedagogická a iná náboženská príručka, ak to mám takto povedať, ktorá dáva jasný námet, scenár k tomu, ako to všetko má fungovať. Je jasné že Písmo sväté mi opisuje stav, kedy sa človek oddá poznaniu, ktoré prekračuje jeho myslenie, a takto spozná vo svojom živote Boha, z ktorého čerpá lásku, pretože Boh je láska. A práve toto poznanie, by som opomenul v tom zmysle, je dôležitý prvok v bádaní preto, aby si človek uvedomil že...

Nie je sám. Je mnoho ľudí, ktorí žiju v depresii!

je mnoho ľudí, ktorým sa nedarí, ale faloš, klamstvo, znížené sebavedomie, neschopnosť vyjadriť svoje city, pocity, svoje emócie v tom dobrom slova zmysle ho zväzujú do pút neslobody, z ktorých vymaniť sa je extrémne ťažké a náročné. Jestvuje mnoho duchovných okov, ktoré človeka udržujú v neslobode, v strachu.

Čo chcem povedať záverom článku, ešte sa k tomuto chcem vrátiť. Predovšetkým by som povedal v strachu. Strachu o budúcnosť, že som v niečom skleslý, a nevidím perspektívu. Čo na to poviete. 

Zdieľaj článok na facebooku
67 odoberateľov

Komenty k článku

  1. 1
    Patha

    25 ročná žena
    birdz

    poviem len, ze ako vzdy nechapem