V živote sa pravda stávajú mnoho nevyspytateľných situácii, ktoré nechápeme, najradšej by sme ich nikdy nechceli zažiť. Ak by som opísal klasické prípady, tak aj z obyčajného pozdravu ahoj, vznikla celkom iste jedna veľká romantika, ktorá spôsobila to, že dnes máme tu dobré usporiadané rodiny, že máme rodiny, v ktorých centrom žije naozaj Kristus, ktorý ich takto posväcuje. Takto som chcel skĺbiť predovšetkým tie obyčajné ľudské príbehy, preklenuté naozajstnou božou láskou, ktorá ich posväcuje, spája a zjednocuje.
Azda niet jedného blogu tu na birdzi o tínedžerstve, mladých, problémoch a podobne, kde si nejeden bloger dáva klasickú otázku, keď už je po všetkom, či som ťa mal, mala stretnúť. Táto osudová chyba, nazval by som to tak, ktorá tak veľmi mnohým zatriasla tak, že sa nedokáže z nej spamätať ani možno po rokoch, čo určite nie celkom pozitívne vplýva aj celkovo na človeka, a možno na jeho nervovú sústavu.
Hovorí sa, že náhoda neexistuje, a to všetko sa raz malo stať. Neviem celkom presne, čo znamená slovo náhoda, pretože všetko sa deje za nejakým účelom.
Ako som teda spomínal, mnohí sa bojíme akýchsi výziev a z tých následne vzniknutých šancí. Či už je to v súkromnom živote, alebo pracovnom, kedy jednoznačne odmietneme akoby bez užívania rozumu to, čo je nad slnko jasnejšie, a veľmi prosperujúce pre nás. Pravdaže, miesto toho volíme, často z nejakého nelogického možno spontánneho dôvodu čosi, čo sme vôbec nechceli, a nevieme sami, prečo sme sa tak rozhodli. Napríklad stalo sa to aj mne. Chcel som si kúpiť istú značku auta, ale miesto toho som kúpil, to, čo som vôbec nemal v pláne. Stalo sa to na základe jazdy s autom s mojim známym, aj to v úplne bizardnej situácii, kedy som mu išiel pomôcť odniesť nejaký menší kotol na guľáš, ktorý sa v práci varil, a takto som mu pomohol, keďže ten kotol bol veľkoobjemový, a pre jedného človeka to bolo ťažšie pravdaže nakladať.
Previezol som sa v aute jeho, a zistil som, že to auto vyhovuje aj mne, a preto som si ho o niekoľko týždňov kúpil. Investícia sa mi už vrátila dvojnásobne, hoci ma to stálo nemalé peniaze, ale som rád, a v súčasnosti mám dobrý pocit z kúpy, ktorú som nikdy neľutoval.
Ako som aj nedávno spomínal, a aj viackrát som to zdôraznil s rozhovore s jedným známym, kde sme sa rozprávali o tom, či ísť do istého rizika, do neznáma alebo nie. Moja odpoveď po predchádzajúcich skúsenostiach je viac než jednoznačná. Ak nechceš ostať na tom istom mieste, choď určite si popáliť prsty, azda nič lepšieho sa ti v ten čas ani nemôže stať. To nehovorím preto, lebo sa mi to splnilo na základe akéhosi porekdla, ale preto, pretože som konečne pochopil mnohé súvislosti, ktoré som v živote nechápal, a to z celkom jednoduchého dôvodu. Predtým totiž som nič také podobné nemusel riešiť, a veľmi mylne som sa domnieval, že také čosi ani nebudem, a že všetko pôjde ako po masle. Ono pravda je taká, že risk je zisk, a vo veľa veciach sa mi aj oplatilo zariskovať, ale všetko treba s mierou.
Práve preto mnohí, ako som spomínal minule sa boja riskovať a boja sa životných výziev, kde sa ale môže celkom isto okrem jednej nástrahy skrývať niekoľko príjemných prekvapení. Častokrát, aj keď človek sa nejako, nazval by som to zastabilizuje, predsa len má pocit, že mu niečo chýba, nejaké to korenie života, a práve vtedy si možno viac uvedomuje, že pre ten svoj predovšetkým kvalitatívny rast, azda primálo sa pričinil, a nevidí celkom jednoznačne, kde môže na ktorom mieste a situácii v živote sám seba pochváliť za predvedený výkon. Ešte by som spomenul jednu vec.
V živote sa nám stáva, ako som to spomínal, že mnohí práve staviame na akomsi výkone, a to sa nám celkom isto nemusí vyplatiť, a práve tento faktor nás môže nepríjemne zaskočiť a zradiť. Človek, ktorý si je dobre vedomý svojich medzí, prekážok, bariér, kvalít a podobne, zámerne som to vymenoval v opačnom poradí a následne to dal do akéhosi pozitívneho kontrastu, vie teda na základe tohoto, čo som práve vymenoval teda veľmi dobre, do čoho sa môže s určitosťou rozumne pustiť za pasy, kde sa jednoducho pozná, kde poznásvoje medze a hranice, a vie, akou kvalitou dokáže vyriešiť daný problém, korý má pred sebou predovšetkým vnímaný ako jednu veľkú výzvu. A teda, ak by som ešte pokračoval v myšlienke, kde by teda mal ubrať, spomaliť, premyslieť si trochu čosi dôkladnejšie, a potom si samostatne zvoliť akúsi požadovanú činnosť, o ktorej teda dobre predpokladá, že ho to bude napĺňať akýmsi pocitom šťastia, radosti a spokojnosti.
Vyzerá to síce príliš jednoducho, ako som túto životnú schému vykreslil, možno aj nereálne, ale ono to naozaj funguje. Človek nesmie proste stáť na jednom mieste, ale má sa pohnúť ďalej. Tak isto je to aj vo vzťahoch.
Mnohí riešime dilemu, či sme mali toho a toho stretnúť, tú a tú ženu, miesto toho, aby sme napríklad ďakovali za dar spoznania toho človeka, ktorý možno aj na základe istých negatívnych kvalitatívnych noriem nám práveže takýmto spôsobom dokázal azda včasne otvoriť oči a spustiť akúsi tú brzdu, vďaka čomu sme sa nehrnuli akosi bez dostatočného rozmyslenia a uváženia dopredu. Rýchlo rozbehnutý vlak je niekedy veľmi ťažké zastaviť, a následky zastavenia naozaj môžu byť pre niekoho fatálne, ktorý bezvýhradne kladie dôraz jedine na citový vzťah, život, ktorý sa chce možno obetovať pre toho druhého, ktorý chce všetko vyriešiť za toho druhého. Ktorý možno rád obdarúva, a nečaká pri tom nič. Áno, taký človek právom sa cíti odvrhnutý, keď mu akási šanca proste nevyjde, a právom sa dostaví akási osobná frustrácia, možno nevypovedané otázky, na ktoré možno pozná odpoveď, ale dostavili sa príliš neskoro, než by čosi také mohol ešte vykonať, a mohol možno to všetko vrátiť nazad, hoci nie on je možno tá hlavná príčina tých nezhôd, ktoré zapríčinili koniec čohosi, čo sa začalo sľubne vyvíjať. Ako to myslím, zhrniem na záver môjjho blogu.
Nemusíme tu mať na mysli vyslovene len nejakú tú lovestory, ale môže to celkom isto byť v bežných medziľudských vzťahoch, kedy jednoducho aj najlepší kamarát nás jednoducho zradí, keď sme to práve vtedy potrebovalo od neho malú obetu, pričom my sme vynakladali príliš veľké obety nato, aby ten druhý človek sa mal dobre, a častokrát to sme robili úplne nezištne. Toľko som chcel povedať v dnešnom článku.
Blog
Komentuj
6 komentov k blogu
1
melancholik
31. 3.marca 2018 11:22
neexistujú
2
Samozrejme, ze existuju.
Jednym zo sposobov, ako si to vnutorne racionalizovat je vymysliet si nejaky abstraktny metafyzicko-eticky system, kde vsetko dava zmysel.
Jednym zo sposobov, ako si to vnutorne racionalizovat je vymysliet si nejaky abstraktny metafyzicko-eticky system, kde vsetko dava zmysel.
5
tym predposledným odstavcom si uplne vystihol situaciu ktoru som prežil pred pol rokom ... skvely blog, máš môj odber !
6
V živote som mal výnimočných učiteľov a jeden z nich mi povedal, že ak si človek niečo želá, tak to želanie musí byť zrozumiteľné. Ak totiž nie je, tak aj to, čo Vám príde do cesty je nejasné a nie je to celkom to, čo ste si priali.
Pripomenulo mi to opäť Atlas Mrakov
Myslím si, že náhody ako také nejestvujú a nikdy ani nejestvovali.
Presne tak ako mám za to, že nejestvujú dobré, alebo zlé rozhodnutia. Samotným rozhodnutím jedny dvere otvoríme a druhé zavrieme. No ale tie zavreté v skutočnosti nikdy nejestvovali. Nie je dôležité ako sa v danom okamihu rozhodneme, ale ako naložíme s voľbou, pre ktorú sme sa rozhodli
Pripomenulo mi to opäť Atlas Mrakov
Myslím si, že náhody ako také nejestvujú a nikdy ani nejestvovali.
Presne tak ako mám za to, že nejestvujú dobré, alebo zlé rozhodnutia. Samotným rozhodnutím jedny dvere otvoríme a druhé zavrieme. No ale tie zavreté v skutočnosti nikdy nejestvovali. Nie je dôležité ako sa v danom okamihu rozhodneme, ale ako naložíme s voľbou, pre ktorú sme sa rozhodli
7
"Pravdaže, miesto toho volíme, často z nejakého nelogického možno spontánneho dôvodu čosi, čo sme vôbec nechceli, a nevieme sami, prečo sme sa tak rozhodli."
Nope. Takto som nikdy nefungoval.
Nope. Takto som nikdy nefungoval.
Napíš svoj komentár