Ten spôsob života nie je pre každého. dobre píše pravdaže. raz som videl jedného mladého chlapca, celého dogrcaného na sídlisku od alkoholu. náhodou som ho stretol, keď som bol s kamošom vonku. bol to príšerný pohľad. neuveriteľný. Nekomunikoval. myslím že bol aj na drogách isto.
Čo mal kto čo robiť? Ja by som sa kvapky alkoholu nedotkol. jednak preto, že šoférujem, a hocikedy sa mi stane, že potrebujem isť kdesi autom, a jednak preto, lebo je to nezdravé a navyše choré. nič z toho nemáš. A práve ľudia, ktorí napríklad síce o niečo hmotné prišli, možno nevidia zmysel života a podobne, holdujú alkoholu, neviazanému sexuálnemu života bez toho, aby mali stabilných partnerov, stále sa niečo skúša. Všetko proste sa zlieva do jedného, a človek je z toho nešťastný.
To možno spočiatku nezistíš ak si v nejakej príslušnej bande, ktorá ťa podporuje, ale akonáhle je nejaký problém, si na všetko sám. druhá vec. pokiaľ človek nežije z vlastného, a v podstate stále sa má kam vrátiť, je to super. a mnohí ale tento spôsob patrične využívajú a zneužívajú- Stále si totiž myslia, že sa im to prepečie, že sa nič nestane.
Preto sú alkoholici a podobní čo holdujú mnohým všakovakým nerestiam takí úplne prázdni, bez chuti života. Preto vznikali, teda práve koli tímto individuám vznikali tie televízne (zábavné) relácie, ktoré diskutovali o niektorých neduhoch.. alkohol, drogy, nevera, rozchod, rozvod, hocičo proste čo si môžeš myslieť, bez ohľadu na to či človek sa do toho stavu dostal vlastnou, alebo nie vlastnou vinou. To všetko preto, lebo ten duchovný rozmer predsa zanedbal v počiatku. Deje sa to v detstve, kedy sa človeku nedostane primeranej výchovy.
Kedy rodičom nezáleží na deťoch. Kedy im nezáleží, či nadávajú, či neplnia si svoje povinnosti, ktoré majú. Či zanedbávajú úlohy, a robia, alebo nerobia si ich napríklad pred konkrétnou hodinou, alebo dostanú poznámku, a v podstate si z toho nič nerobia.
Mňa zaliala hrôza, keď som si pomyslel, že dostanem poznámku. No hrozné. A iní nič. To je tá negatívna náhrada duchovného rozmeru, že človek po nejakom páde nepríde proste k sebe, neuvedomí si, že spravil chybu, a treba konať nápravu, čím skôr tým lepšie, lebo keď ho iní zahanbia, potom bude neskoro plakať, že mu nikto nepomôže. Preto je veľa frajerov, ktorí si myslia ( teda len myslia, ale prax a skutočnosť, realita je teda kdesi úplne mimo) že teda môžu všetko, áno môžeme všetko, ale nie všetko nám osoží, a práve preto tak vyzerajú. Ako keď sa mi jeden spýtal, či mu nemám požičať euro. Euro? ako to.
To je niekto tak zle na tom, že euro nemá. áno dal som v pohode. Nežiadal som nazad. Ale sa treba zamyslieť, či lepšie nie je odložiť na horšie časy, ako sa takto napríklad ponižovať. Veď to je hrozné. Mnohí ľudia neveria v nič. Neveria v dobro tejto spoločnosti a sú negatívne na všetko naladení. stále sú nervozní, všade hľadajú chybu len oni sú dokonalí.
Takže toto môže byť výsledok, kedy človek naozaj ako píše mahmut veľmi dobre, a ja som sa v mojich blogoch o tom nespočetne veľa krát už zmienil, kedy je zanedbaný duchovný rast. Človeka nevyživuje len telesná strava a pokrm. Bude ti chutiť, kedy budeš na svete sám? To sotva. A všetko môžeš mať, ale keď človek upadne do rozličných nerestí, vtedy sa to začne. Všetci ťa opustia, nik si na teba nespomenie.
Záverom toľkoto. Tú máš ovocie materializmus, konzumizmu, pýchy, lakomstva, nevery, neviery v nijaké duchovné hodnoty, ktoré vychovávajú človeka k zdravému používaniu jednak rozumu, a jednak to, že človek potrebuje milovať a byť milovaný, bez čoho život nejestvuje. Ako vieme, čo všetko vymieňa v dnešnej dobe lásku, ani človek nechce vysloviť. Toto je teda život? Mahmut píše veľmi dobre. Je plno beznádejných ľudí, ktorým v prvom rade treba pomôct.
Treba predovšetkým zmeniť ich myslenie, nielen dávať rady. bez toho to nejde. Kto nepochopí tieto veci, nepochopil nič, a bude naďalej neúspešný, bez chuti do života, všetko hľadať ako zlé, nadávať na náboženstvo, na všetko. akí sú zlí ľudia čo chodia do kostola, prečo sa mi nedarí, a neviem ešte čo. Zamyslime sa teda kde konkrétne je chyba. Mnohí si nevážia nielen toho druhého, ale aj seba samého, degradujú štvrté božie prikázania cti otca i matku svoju, preto ich deti sa k nim správajú, tak ako sa správajú. To je asi všetko.
Blog
Komentuj
8 komentov k blogu
2
@endre-silentname áno, dobre si povedal, jestvujú len dve cesty, a veľmi ľahko sa to dá dokázať. v práci napríklad( teraz momentále nepracujem odychujem) som taktiež musel dodržiavať pokyny, niekedy nezmyselné, ktoré nemali hlavu ani pätu. zastával mi rozum nad tým, čomu všetkému som sa musel podriadiť. Spravil som to samozrejme preto, aby som zachoval na tom poste seba samého. Nerobil som to preto, lebo za peniaze by som si dal koleno vŕtať, ale preto, lebo 99 percent pracujúcich pri nariadení príkazu zhora sa musí automaticky podriadiť, a keď máš iný názor, obyčajne sa z daného miesta porúčaš. Názorný príklad ako odpoveď na tvoju prvú otázku. A samozrejme jestujú len dve cesty, duchovná a pekelná. Pozri. nik nehovorí, že jestvujú len dokonalí a zlí ľudia. Každý má šancu na zmenu. Ale komu niet rady tomu niet pomoci. a vieš kde sa končí všetka hmotná sláva? na cintoríne pri hrobe. ako kresťan verím že v posledný deň vstanem z mŕtvych, a verím v život večný, ako základná téza duchovného rozmeru kresťanstva. áno, môže to pripadať ako romantický scenár. Máš pravdu, že je jedno koľko pasáži budeš poznať, rovnako môžeš spadnúť. Ale tak isto rovnako môžeš aj vstať. Aj ja som mnohokrát padol, a ale mnohokrát som vstal. To je ten rozdiel kde si niekto uvedomí, že som na zlej ceste, aha, musím sa vrátiť. Včera som autom bol hodne ďaleko. Len na koncovú adresu som si musel v i phone zapnúť navigačku. Navyše som niesol drahý tovar. Keby som nemal navigačku, teda pomôcku, pozri... netvrdím žeby som tam nezašiel. Slovensko nie je amerika. Ale lepšie je mať orientačný bod, ktorý ti pomôže nasmerovať, a ostatné zvládneš. Práve v tomto rozmere kresťanstvo vyzdvihuje duchovnú stránku človeka, ktorú logicky nevidíš, a racionalisticky nevieš dokázať, ale ona existuje. Vieš dokázať smútok? veď neexistuje, a nikto ho nevidel. Alebo žiaľ nad niekým vieš dokázať? Predsa ho nikto nevidel. A je mnoho ľudí, ktorí od žiaľu plačú, ale je mnoho tých, ktorí takýmto ľuďom, ktorí teda od žiaľu plaču, ako spomínam, sa škodoradostne smejú, čo je samozrejme choré, nenormálne, ponižujúce, a mohol by som menovať teda ešte ďalšie faktory, ako tí, ktorí teda nemajú cit, súcit, nemajú srdce, nevedia čo je to láska, milosrdentvo. A toto všetko mi ponúka napríklad biblia, veď aj sám Ježiš zaplakal, keď zomrel jeho priateľ Lazár. vieš na toto je potrebná vyzrelosť. Ešte by som ťa možno doplnil, čo by si možno chcel počuť, a síce, že tí, čo veria v Boha, nie sú veľmi úspešní, a tí, čo nechodia, sú ateisti, majú šťastie. Aj mne sa to stávalo mnohokrát. Mnohokrát ma odmietali, napríklad preto, lebo rok som študoval za kňaza. A keď som si to uviedol do životopisu, že teda som študoval v kňazskom seminári rok (za katolíckeho kňaza, ale len rok) to možno niekoho odradilo. niekomu je lepšie prijať učňovkára, ktorý jediné čo vie, je fajčiť, piť, oplzlo nadávať, schvaľovať rozličné sprostosti, žiť od výplaty do výplaty, nadávať na všetko okolo seba, ako sa niečo nedá, pričom realita je kdesi inde. v takýchto kruhoch sa nedržím, a preto cítim pomoc Božiu, ktorú ti prajem. Ona je síce neviditeľná, ale existuje. V živote máš veľa záhad, ktorým nerozumieš, ale oni jestvujú, a majú účasť aj na tvojom jestvovaní, hoci by si to neviem ako chcel popierať. ja v tomto, čo som ti napísal, v tomto príspevku, aj v mojom blogu, na ktorý si reagoval (vďaka, vážim si to,) píšem to, čo som zažil a viem že je to pravda. Nikomu to nepretláčam, a nechám vyjadriť sa každého, máme na to právo. Záverom ti chcem povedať, že mne viera dáva veľkú nádej, teda nejaké čakanie, niekomu sa to môže javiť ako vzduchoprázdno, nečinnosť, ktorá sa časom pretavila do reality, za ktorú som bol vďačný, že som niekde na niečo čakal, a nič sa nedialo, lebo potom sa udialo v mojom živote niečo veľké, vďaka čomu som pocítil milosť Božiu. napríklad som nepracoval, a neskôr som pracoval v robote, kde som zarobil dvakrát toľko ako minimálka, a mal som príjem (ešte dnes ráno mi prišla výplata) ktorý teda ďaleko prevyšoval moje očakávanie, a ja sa napríklad pýtam.... Čím konkrétne som si to zaslúžil? Čo všetko som dobré vykonal, že som toľko dobra dostal. A vidíš. Človek ktorý nedokáže sa pokoriť, nedokáže uznať svoju neschopnosť, a myslí si, že všetko dobré dosiahol len vlastnými silami, taký nebude naplnený nikdy. Môžeš mať dom, autá, dobrú prácu, ale niekdy ten mizerný pocit nenaplnenosti ťa neprejde nikdy. Nechcem ti vtláčať nedajbože moje myšlienky, ak s nimi nesúhlasíš. Pohoda. Neberiem nikomu názor. Ale čo som ti napísal jednak v mojom blogu, a jednak v mojom tomto príspevku pouvažuj, kde kto konkrétne robí chybu. Ja ti prajem veľa úspechov, aby si bol šťastný.
3
Veď predsa Kristus premenil vodu na víno na svadbe v Káne Galilejskej. A podľa Biblie to víno bolo fakt dobré, kvalitné a silné. Sám sa možno celkom podnapil, čomu sa nečudujem, keď mal okolo seba ľudí, ktorí bezmála isto šukali aj s kozami či iným dobytkom keď nebolo inej možnosti. No a teraz k veci, keď sám Kristus pil a isto aj na svadbe v Káne opil veľa ľudí, keďže na svadbách bolo mega hostí, prečo označuješ pitie za choré?
4
@james98 Kristus nepil alkohol a ani nejedol mäso. To s tým vínom je len zlý preklad. Rovnako ako aj s tým, že obetoval baranka a pod. To s tým barankom je metafora na prechod jedného astrologického veku na ďalší rovnako ako s tým lovením rýb. To bola zas metafora na Vek rýb. Narodenie z panny je zas myslené ako bez hriechu, t. j. Sex v súlade s náboženskými zásadami. Odporúčam kuknúť dokument Zeitgeist. Nevravím, že všetko čo tam je spomenuté je pravda, je tam veľa špekulácií, ale ohľadom tohto je to celkom blízko tomu, ako to bolo.
5
@james98 bratu. sám sa možno celkom podnapil. to ako myslíš vážne? na svadbach bolo mega hostí, sám sa podnapil? starký nezabúdaj, že Kristus bol vždy a aj je pravý Boh a pravý človek, a on sa ožierať neptoreboval. On si nepotreboval nič dokazovať. On ani nepotreboval byť na tej svadbe, ale ukázal ľudský rozmer svojho bytia. (kedže Pan ježiš ma dve prirodzenosti božsku a ľudskú. píšeš, že s vínom je zlý preklad. nemyslím si. pri poslednej veceri vzal kalich s vínom, nie hroznovou šťavou, ako to mylne vysvetľujú protestanti. Som presvedčený, že Ježiš istotne pri poslednej večeri pil víno a nie hroznovú šťavu. o hroznovej šťave v písme reči niet, len o víne.
6
@5 To asi nebolo pre mňa s tým prekladom. Nepísal som to som protestant / evanjelik, celý život a nikdy som nepočul, žeby sa niekde spomínala hroznová štava. Vždy sa dôsledne hovorí o víne a aj na bohoslužbách pijeme víno nie žiadnu štavu.
8
@james98 tak to má byť. zdorazňujú to napríklad adventisti. počul som mnoho názorov, ale mnoho názorov je uplne mimo biblie a logiky asi tak.
Napíš svoj komentár
Na dno a k alkoholu môže človek padnúť či chodí do kostola, či nechodí. Je jedno koľko pasáží z Biblie bude poznať, stále môže spadnúť rovnako na dno. A tváriť sa, že s duševným naplnením budeme šťastní nech by sa stalo v živote čokoľvek je podľa mňa vysoko pokrytecké. A ak niečo nemám rád tak pokrytectvo.