Pre krátkosť času pridávam ešte jeden článok. Vonku už naozaj zavládlo celkom príjemné jesenné popoludnie. Včera som strávil veľmi pekný deň, kedy som sa bol prejsť na vidieku, a zašiel som na jednú vidiecku usadlosť, kde som videl ozaj krásnu prírodnú panorámu. 

Na začiatku teda by som rád spomenul, že či všetko musí obsahovať nejakú pointu, a či nie sme otroci slobodnej vôle. Môj blog by som filozoficky teda rozdelil niekoľko časti, uvidím ešte, koľko presne toho bude obsahovať, ešte to celkom presne neviem, teda ale zámerne som to všetko napísal do nadpisu jedného blogu rozdelného na viaceré časti.

Dobre vieme, snáď najlepší a najvhodnejší spôsob je ten, ktorým tu píšeme blogy, že keď píšeme nejaký blog, tak všetko musí obsahovať nejakú pointu, proste tú zamotávku, tú zápletku, vďaka ktorej pochopíme podstatu deja. 

Azda niet kniha, literárne dielo, ktoré toto neobsahuje. S obľubou, a to som už spomínal, sa vraciam do môjho študentského obdobia, kde som sa aspoň obsahovo okrajovo učil, v čom spočíva myslenie niektorých spisovateľov. totiž v čom je otázka. Hlavné postavy, neviem, či ste postrehli odzrkadľujú niektoré skutočnosti, teda ako prototyp hlavných udalostí v danej oblasti, a tiež odkaz ostatným čitateľom.

Buď je v hlavnej postave predstavený sám autor prostredníctvom istej pravdaže vymyslenej postave v nejakej dejovej línie, alebo je tam postava, ktorá prezentuje obraz doby a spoločnosti, vystupujúca teda ako hlavný aktér deja. Obyčajne je to zosobnenie myslenia tej spoločnosti, v ktorej období sa to dielo tvorilo. Teda tá idea je v podstate najbližšia samozrejme súčastníkom, a je určená pre všetkých tých, aby sa proste nezabudlo, že aj takýto spôsob života kedysi existoval. Práve preto som obľuboval anglickú a francúzku literatúru, ktoré naozaj tie diela mali v sebe veľkú inteligenciu ktorá teda aj ideovo pretrvala roky po napísaní.

Ako vieme, všetko, každá doba má svoje klady, a svoje zápory. či už teda, ako spomínam literatúru, čítame zahraničnú západnú literatúru, alebo sa venujeme domácej tvorbe, kde sa odzrkadľuje predovšetkým zápas pravdy o vlastné bytie, o vlastnú národnú hrdosť, ktorá je tak veľmi zotročená, a následky ktorej vnímame paradoxne doteraz. 

Nikdy som nechápal niektoré diela, ktoré sme rozoberali na hodine slovenčiny, a bol som rád, ak sa okrajovo vrátim do stredoškolských lavíc, keď som sa niečo naučil, keď som si to proste zapamätal, čo sa mi oplatilo pravda pri maturitnej skúške, kde som to všetko vysypal. možno neskôr som si dával mnohé otázky, či má zmysel len niečo mechanicky sa naučiť, alebo pritom aj žiť, vžiť sa teda možno do tej situácie, pochopiť ten dej, celú tú dejovú líniu. 

Nie každý to prirodzene dokáže, nie každému sa chce rozoberať akýsi dej, ktorý reálne nikdy nezažil, a ani sám nevie, či sa niekedy udial v takej spojitosti, ako je to obsahovo vyjadrený v danom literárnom diele.

Veľa umelcov opisovalo pomery v danej dobe, a vidíme, že prílišný liberalizmus priniesol v dostatočnej negatívnej forme svoje zlé ovocie.... nevychovanosť, veľmi slabá osobná disciplína, zanedbávanie dostatočného vzdelania, učenie sa zbytočností, ktoré nevedú ku skvalitneniu spoločnosti, neprimerané množstvo vzdelávacích inštitúcii, ktoré neposkytujú adekvátne vzdelanie a podobne by sme ešte mohli vymenovať.

Záverom ešte by som chcel v krátkosti čosi vyjadriť. To všetko preto, a to chcem spomenúť na záver tohoto článku, že viacerí vidíme ešte aj v vzdelávaní akýsi druh zisku, ktorý by mal existovať v inej oblasti. Práve preto budeme vidieť pred sebou čoraz viac nerozhodných a váhavých ľudí, ktorí nebudú mať prakticky nikdy názor na nejaké spoločenské otázky, a budú sa zväčša prispôsobovať akémusi tlaku verejnosti, s tým, že lepšie sa komusi okamžite prispôsobiť a ťahať prirodzene s väčšinou, ako ísť naozaj do nejakého rizika, že človeka ostatní opustia, a bude ako sa hovorí, sám vojak v poli.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár