Pokračujem teda v uvažovaní ďalej. Načo je teda rozmýšľanie, ak sa nedostanem k záveru. Píšem teda o tom po druhýkrát.
Je veľa úspešných ľudí, ktorí si musel veľmi veľa odriekať, než sa dostal k nejakému úspechu. Je veľa ľudí, ktorí cestu síce mali celkom dobre začatú, ale priskoro od nej odstúpili, pretože, za predpokladu pozitívneho uvažovania, nevideli perspektívu v budúcnosti, nemali akúsi motiváciu pokračovať v tej začatej práci, ktorú práve začali. Mnohí áno, začnú čosi, a nedokončia. Jednak nemajú silu to dokončiť, a jednak nie sú vytrvalí pokračovať v úsilí o napredovanie čohosi, čo nevidíš na začiatku.
Ešte pred časom som rozprával o príbehu dvoch zajacov, ktorí sa chválili úrodou. Vieme že mrkva je koreňová zelenina, a teda rozhodujúca je veľkosť mrkvy, nie vňate. Vňať rastie navrchu, a teda je celkom neprehliadnuteľná, kdežto mrkvu keď raz vykopeme, musíme ju ihneď odobrať a uskladniť.
Na základe tohoto poľnohospodárskeho príkladu chcem povedať, že mnohí nemajú silu vytrvať vo svojej činnosti. Áno, pozeráme sa tými istými očami na jeden a ten istý predmet, na jednu a tú istú situáciu, lenže ako to býva u nás zvykom, každý človek má iný pohľad na nejakú skutočnosť.
Máme zaužívané, že nejaké názory berieme z mnohých uhlov pohľadu. Tie základné sú objektívne a subjektívne, subjektívne z nášho pohľadu vlastná predstava na subjekt, a objektívny, teda majúci širšiu všeobecnú platnosť. Pri tejto definícii som si pomohol krátkym náhľadom do filozofického slovníka, aby som si to samozrejme upresnil.
Mnoho ľudí si myslí, že špekulovaním a uvažovaním nezmením danú situáciu, v ktorej sa nachádzam, a niekedy ako platí pravidlo, neskoro je plakať nad rozliatym mliekom. Problém nie je neskoro plakať nad rozliatym mliekom, alebo teda pozrieť sa na rozsypaný domček z karát, ak mám uviesť príklad, ale začať ho trpezlivo stavať odznovu kvalitnejší, pevnejší, lepší, taký, ktorý už staviam, teda čosi budujem na základe predchádzajúcej skúsenosti. Tá skúsenosť samozrejme nemusí byť za každých okolnosti dobrá, pozitívna, výborná, akási bezproblémová, že všetko ide ako po masle, všetko je jednoduché a podobne.
Áno, mnohé veci idú ako po masle, ale má to vo všeobecnosti nízku kvalitu. To, na čom musíš ťažko budovať, pracovať, obyčajne dosiahneš za dlhší čas, ale má to dlhšiu trvanlivosť, lepšiu odolnosť, kvalitu a podobne.
Mnoho ľudí nemá trpezlivosť, nechce rozmýšľať, pretože to vopred odsúdi na akýsi zdanlivý, fiktívny neúspech, proste niečo, čo neexistuje, ale to neexistuje len podľa neho. Vždy sa dopracujeme k nejakému záveru.
Prečo to spomínam? Aj malý úspech je úspech, ale my sme natoľko ovplyvnený mienkou kohosi iného, že ozajstný morálny úspech nepovažujeme za úspech, pretože to nemá akosi širšiu odozvu u kohosi, proste si to málokto, ak si to vôbec niekto všimne. Ako to myslím vysvetlím v nasledujúcom odstavci.
Na základe tejto udalosti sa často osobne porovnávame s druhými, nechápajúc to, že my máme proste inú životnú cestu, a my máme plniť iné úlohy v živote. Práve takí ľudia ti prizvukujú, že rozmýšľanie je naozaj zbytočné, lebo sa nedostaneš k záveru, a povedia ti to preto, lebo ťa celkom isto chcú odradiť v úsilí napredovať za svojím cieľom, ísť proste vlastnou cestou, po ktorej ešte nik nechodil, a takto sa prestať konečne s niekým porovnávať, pretože to nemá význam, a nemá to nijaký morálny základ. Ani z toho nebudem múdrejší, ani hlúpejší, ani nezbohatnem, ani neschudobniem.
Na záver v krátkosti vyjadrím niekoľko myšlienok. Vždy sa dostaneme azda aj nevedome k nejakému záveru, len treba chcieť čosi dokázať a nie vopred rezignovať.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár