Rozprúdila sa živá, celkom ohnivá debata. Kvetná nedeľa, nedeľa utrpenia Pána. Toho, ktorý sa krvou potil pre mňa, i pre teba. Všade, kde sa len pozriem okolo seba, mi pripomenie Pána. Som rád, že som zdravý, pri rozume, pri živote, lebo pamätaj, že aj dneska klesli nejedné ruky, čo pre nás pracovali, a posledný krát vydýchol niekto, kto pre niekoho znamenal celý život.
Pamätám si, keď som bol na akcii DOD v Spišskej Kapitule, tak otec rektor pekne povedal.. Nezabudnime ďakovať všetkým. Dobrorečme každému. Lebo aj dnes v noci niekto pracoval, aby sme my mohli mať ráno na stole čerstvý chlieb. Vystúpme na vrch a v mysli sa utiahnime kdesi na samotu. Kde nás nebude nič vyrušovať. Je to ťažké. Najma pre mňa, keď nie vždy sa dokážem sústrediť, a tak veľmi chcem. Ale aj to sa zmení. A nemusíme veľa hovoriť a premýšľať. Prišiel som na jeden paradox, a berte to doslovne. Čím viacej som premýšľal o minulosti, čím viacej som si uvedomoval svoju „prehru“, tým viacej, aspoň sa mi zdá, ma to posúva správnym smerom dopredu. Preto je dobré, keď podľa mňa, začneme sa zaoberať nejakou záľubou.
Mňa napríklad teraz veľmi bavia autá. Dakedy som o nich ani nezakopol. Ale som si uvedomil, že keď neprídem na nové myšlienky, nebude to dobré. V mysli som sa vyrovnal so všetkým, čo ma postretlo, mám odrazu nové záujmy, a svet sa mi zdá krajší. Najmä, keď trávim v robote čas , a rozdával som propagačné materiály po schránkach. Nie je nič lepšie. Dajme voľnú ruku aj našim myšlienkam.
Fantázia niekedy príde sama od seba. Až sa niekedy čudujem. Nemusíme otrocky niečo megalománske tvoriť. Stačí tak málo. Aby sme boli spokojní predovšetkým sami so sebou. Nechápem ľudí, ktorí sa silou mocou snažia niekomu zapáčiť nejakým svojim zmeneným životným štýlom.
Zmenia svoju rétoriku, čiastočne zmenia filozofiu svojho životného štýlu, len preto, aby ten druhý bol spokojný. Zažil som to tiež. Potom to praskne, a ty nevieš, čí si. Použijem príklad zo školy. Už jeden spolužiak mi povedal, a nad tým som rozmýšľal poriadne dlho, ale sám by som sa neozval určite. Napríklad, že nevedel som rozjímať vtedy, keď sa to vyžaduje. Ale sú aj iné okolnosti. Nie je dobré ukázať, že si aktívny. Potom tvoju dobrosrdečnosť budú postupom času brať ako samozrejmosť, a keď odmietneš pomoc a podobne, urazení budú na smrť, a už s tebou nik nebude počítať. Stratil si tým niečo? Iste nič.
Aspoň si dotyčného prekukol, o čo mu vlastne po celý čas išlo. Skutočný priateľ si počká na tvoj čas. Toho nesúri nič. Práve preto netreba vkladať do ľudí, a aj do priateľov nejaké veľké nádeje. Aspoň nebudeš prekvapený, keď zrazu ostaneš sám. Potom vznikajú nezhody, čo je normálne, lebo sme ľudia. Veď napokon, odkiaľ by čerpali námety spisovatelia, herci, filmári, básnici a celkovo umelci námety, keby všetko bolo perfektné.
Dokonalé, bez kúska vybočenia zo stereotypu. Prílišná aktivita od teba vyžaduje takú dávku perfekcionalizmu, že keď ukážeš len svoj výkon, a nezdôrazníš na sebe aj potrebu oddychu a to, že nie si majster sveta, potom uvidíš, ako budú od teba bočiť priatelia. Lebo si nestačil na ich požiadavky. Nebudú chápať, že zrazu musíš kus šetriť, lebo dovtedy si rozhadzoval, a kadekoho pozýval. Lebo si každého len vyvážal, a druhý to bral ako samozrejmosť.
O vzťahoch na tieto témy je už pmaly zbytočné hovoriť, pretože zlatokopky poznáme. To nie je život. Nechcem veľmi filozofovať, a pateticky sa vyjadrovať, ale zase ma napadlo niečo megalománske. Prečo neplatí v dnešnej dobe, že nielen chlapec, ale aj dievča musí investovať kúsok do vzájomného vzťahu. Ale to platí v hocijakých sférach.
Raz sa niekomu ponúkneš nezištne, len tak, bez odmeny, veď dobre, aj taká pomoc je veľmi cenná, z tvojej nezištnej strany. Ale druhý raz si spomenie, že keď si mu pomohol raz zadarmo, spraví to aj druhý krát. Tretí krát. Potom sa dostaneš do takej slepej uličky, že sa budeš báť z nej vymotať. Nie je celkom príjemné o tom hovoriť, najmä, ak ste to zažili, a zarazilo vás to nejako. Že ste boli proste prekvapení, ako je to všetko možné. Proste sme ľudia. Omylní, život ma ovplyvnil.. Naučil veľa. "Najlepšie" teraz to neberte doslovne, ani ja to tak nemyslím, ale myslím to len tak ilustratívne je niekedy neveriť nikomu, pretože keď predpokladáme nejaký neúspech, tak nás to nebude moc mrzieť, a budeme sa môcť koncentrovať len skutočne na to podstatné.
Na záver tejto mojej reflexie. Buďme sami sebou, ale nebuďme naivní. Prajem príjemné slnečné letné dni. Nič nie je také tmavé, aby nemohlo byť lepšie, a vedzme, že ani absolútna tma ako taká neexistuje.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
zajkousko
20. 6.júna 2012 19:35
ľudia nechcu počuť hlas Ježiša, nechcu zámerne počuť Pravdu, lebo sa jej boja .......filip
2
bratu, je to svätá pravda, na druhej strane som len čisto opísal situácie dneška...nič výnimočné, a čerpám vyslovene z vlastnej situácie
Napíš svoj komentár