Frustrácia z nenaplnených túžob V

Niekedy mi pripadá, ako keby jeden článok nadväzoval na druhý, hoci je pravda, že je tematicky a teda aj nadpisovo odlišný. Chcel by som teda preklenúť niektoré moje články, a skĺbiť niektoré myšlienky do jedného.

Je pravda, že aj zamýšľať sa nad týmito témami nie je ani pre mňa ako tak jednoduchá záležitosť, ale myslím si že v dnešnej dobe je to veľmi nutné. Kedysi začiatkom júla, teda ešte na začiatku prázdnin, ak by som to mal takto školsky vyjadriť, som písal azda dva alebo koľko článkov s nadpisom, že prečo také články. Tie články s týmto nadpisom som písal preto, aby som teda postupne vyjadril, prečo sa zamýšľam nad týmito témami, nad ktorými sa v tomto portáli málokto alebo azda jeden ešte zamýšľa, a mnohí ich ani nemajú ochotu čítať.

Na začiatku článku by som chcel len v krátkosti teda opomenúť, že mne nejde o to, že čo chcem pridať niektoré megalomanské myšlienky do toho ktorého konkrétneho blogu, článku, aby som slávil nejaký úspech. O to mi vonkoncom nejde. Mne sa jedná o to, aby som vyjadril niečo, aby som sa teda samostatne, individuálne zamyslel nad akýmsi zmyslom, prečo niečo by som mal robiť, a nielen ako by som niečo mal robiť. A niekedy mám pocit, že viacerí aj niečo možno začnú, čo je síce chvályhodné, ale to potom nedokončia. človek proste niekde príde, do niečoho sa pustí, a potom to zanechá. netvrdím, že sčasti je to prirodzený proces, aj niečo zanechať, je to tiež správne, ale niekedy je to na škodu veci, pretože pokiaľ v niečom som možno dobrý, a v niečom chcem pracovať, nevidím dôvod, prečo by som to mal zanechať.

Viacerí chcú vyskúšať azda niečo nové, pretože vedia, že život je zmena. A niektorí nechcú, lebo sa boja, a do určitého času som na tom bol aj ja podobne, to si samozrejme priznávam, a nebolo to jednoduché. Nebolo jednoduché niečo zanechať aj z mentálneho hľadiska, teda od niečoho sa mysľou odpútať, najmä, ak niečo v človeku akosi doznieva, a je to niečo čerstvé. Nemusí to mať nejaký menej príjemný rozmer, ale niečo, nad čím teda človek samostatne premýšľa, čo ešte prežíva, aký to má dosah, možno kedy musel zanechať nejakú prácu, pretože nezarábal dobre, ale plynuli z nej nejaké výhody, ktoré možno nebude mať v práci, kde začne pracovať v neskoršom čase, ale bude zarábať azda neporovnateľne viac.

A teda môže prirodzene nastať akási morálne dilema, akýsi rozpor v samotnom človeku, píšem to teda ako akési zamyslenie, že teda buď budem akosi pôžitkovať a žiť tak, ako to bolo do onoho času bez akéhokoľvek obmedzenia a vnútorného sebazaprenia, odopierania a podobne, možno za toľko isto peňazí, čo som zarábal, alebo dostanem kdesi možno dvojnásobne viac, čo nie je nereálne, ale niečo prirodzene ma  to bude aj stáť, a predovšetkým si budem musieť navyknúť na inakosť, na iný režim, než som mal doposiaľ.

To vcelku by som samozrejme pochopil, ja mám rád akýsi dynamizmus života, ktorý mi teda neukazuje cestu bez cieľa, a neukazuje mi ako sa dá stagnovať, ale mi ukazuje to, ako sa dá dopracovať k akejsi cestu k úspechu, kde môžem byť svojím spôsobom šťastný, alebo nejak naplnený, a bude mi to dodávať silu do môjho života.

Záverom by som ešte spomenul toľko, že teda ako som niekoľkokrát spomínal, v škole sa učíme, aby sme mali dobré známky, aby sme niečo prirodzene dosiahli na akademickej pôde, pretože nie je dobré, kedy človek napríklad len prechádza z ročníka do ročníka, a nemá z toho štúdia nič. Aj to môže byť akási frustrácia práve zo spomínaných nenaplnených túžob.

Častokrát sú to stratené roky, ktoré by sa celkom isto dali vyplniť niečím oveľa viac užitočnejším, ako je možno náročné vysokoškolské štúdium, ktoré vo viacerých prípadoch človek nevie naplniť. Ono začať ako tak problém nie je, ale udržať a dokončiť si vyžaduje veľkú náročnosť a výzvu, ktorej nie každý je ochotný tak by som to povedal, podriadiť sa, nie každý je ochotný dokončiť čosi, čo začal, dotiahnuť do úspešného konca. A niektorí aj by chceli, ale zistili, že proste na to nemajú, a tadiaľ cesta nevedie. Práve preto možno sa ponorili do sveta práce, aby pracovali, aby si zarobili, pretože študovať je samozrejme potrebné, aby človek bol rozumný, aby mal vedomosti, ale je to potrebné nato, aby človek nadobudol múdrosť, a tá sa štúdiom až tak zaručiť nedá.

Zdieľaj článok na facebooku
63 odoberateľov

Komenty k článku