Frustrácia z nenaplnených túžob VII

Pridávam teda ďalšie zamyslenie, a azda sa budem vracať myšlienkovo a ideovo s mojimi predchádzajúcimi blogmi, ktoré úzko spolu súvisia. 

V mojom predchádzajúcom článku, či je potrebné meniť pohľad na spoločnosť som vyjadril myšlienku, že teda pred niektorými rokmi sme niektoré digitálne a iné technologické veci nepotrebovali, a dnes sa bez nich nevieme zaobísť.

Ako príklad by som použil svet motoringu, kde napríklad v novom aute by ten multimediálny systém by mal byť samozrejmosťou, a vidíme, kto to aspoň trochu sleduje o čom je reč, celkom isto vie, že v súčasnosti, to, ako som to kedysi naznačil, čo bolo kedysi doménou drahých značiek sa stáva pomaly dostupnou, ale stále nie bežnou súčasťou lacnejších značiek. Nejaké multimediálne a iné vychytávky teraz sa externe bez problémov dajú nainštalovať, mám s tým skúsenosť, a vieme, že je to niečo, čo v človeku ktorý sa týmto zaoberá dotvára pocit akéhosi pocitu nie že luxusu, o to nejde, lebo to je len čistý subjektívny pocit, ale to, že konečne teda má niečo, čo pred rokmi možno neexistovalo, nebolo to dostupné v takej miere ako teraz, kde teraz to už predsa je samozrejmé, a nie je problém niečo podobné zohnať.

To som spomenul práve preto, pretože mnohí si myslia, že jedine akýmsi bohatstvom dokážu ohúriť tento svet, len vtedy kedy budú mega úspešní, a veľmi veľa zarábať. Postupom ale naozaj človek môže spozornieť v prípade, kedy okolo neho sa roztratia napríklad všetci kamaráti, známi, s ktorými napríklad dobre vychádzal, s kým si mal čo povedať, prehovoriť zopár predovšetkým by som povedal zmysluplných viet, dobrých rád, dobrého nadobudnutého pocitu z toho, že predsa len nie som na všetko až tak sám, a keď sa možno cítim trochu nie komfortne, a mohli by sme to kadejako nazvať, predsa len to nie je len môj subjektívny pocit, ale viacerí sa prebíjame životom.

To som písal predovšetkým preto, pretože všetko máme tendenčne, samoúčelne, subjektívne, a niekedy v nezanedbateľnej miere napríklad posudzovať z individuálneho nášho hľadiska, niekedy by sme mohli podotknúť, a možno aj celkom oprávnene z nášho čistého egoizmu a podobne. 

Nik nemusí všetko vlastniť. Nik nepovedal, že keď si niečo zaumienim, musím to mať v danej kvalite, danom požadovanom množstve. Časom sa ukáže, či niečo človek naozaj potrebuje, alebo to nepotrebuje. Avšak aj akási príliš silná túžba človeka práveže dokáže dopraviť k pravému poznaniu, že niečo síce dosiahol, ale splnením svojích očakávaní, možno aj prehnaných ambícii, ale predsa len niečo splnil v konečnom dôsledku, čo si predsavzal, zistil, že ho to neuspokojilo. Je síce v istom zmysle šťastný, ale to nie je to čo si predsavzal, nie je to to, čo chcel, a možno ani nemá z toho dobrý pocit. Čo teda je potrebné na to, aby človek zmenil zmýšľanie, aby zmenil svoj postoj k niečomu, čo je napríklad materiálne, aj to potrebuje, pretože človek si má spraviť radosť, ale aby nebol neskôr smutný, že predsa len existujú iné hodnoty, ktoré dokážu uspokojiť človeka a je potreby, túžby, priania, kde sa teda mysľou prekleniem opätovne do duchovnej roviny, niečoho teda, čo človek dnešnej doby vedome zanedbáva, nevenuje mu pozornosť, pretože sa ho to osobne ešte nedotýka.

Záverom poviem to, že práve keď človek má neusporiadaný duchovný život v plnom jeho rozsahu, kedy nechápe, že osobu tvorí telo, ktoré je viditeľné, evidentné, ale tvorí ju aj duša, ktorá už je neviditeľná, a tá robí človeka tým čím je, pomohol som si poučkou z filozofickej antropológii, práve uspokojenie duchovných potrieb, ktoré sú ďaleko pred inými hmotno materialistickými potrebami spôsobuje konečný pokoj, ktoré človek v tomto svete nenájde.

A práve preto máme mnoho bohatých ľudí, ktorí sa tak veľmi boja o to všetko, čo majú. Je prirodzené, že človek si chce užiť to, či zarobil poctivou prácou, chce si dopriať, čo samozrejme nikomu neberiem, v konečnom dôsledku vidím na sebe, ako som postúpil za tieto dva roky, čo si dokážem pekne zarobiť, ale mám na zreteli stále to, že jediné šťastie a tie naplnené túžby celkom isto nepochádzajú z tohoto sveta a nemajú nič dočinenia s materializmom, ktorého aj tak nikdy nebude dosť. 

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu