Neviem presne, a spravil som to celkom isto zámerne, o čom konkrétne som písal v mojich predchádzajúcich štyroch článkoch na túto tematku, a začnem s novými myšlienkami. Dnes bol celkom super deň, a ako takmer každú sobotu, aj v dnešný januárový deň som využil na to, aby som si oddýchol, načerpal nové sily, aby som sa zregeneroval, vyvetral, pretože to považujem celkom isto za základ úspechu každej práce. 

Aj to mnohí zanedbávajú, a veľmi radi sedia vo voľnom čase pred televízorom, alebo počítačom, alebo neviem presne čo človek dokáže všetko možné a nemožné robiť. Nehovorím, že každý musí niečo robiť. Všetko sa to môže zužovať na oblasť, v tom čarovnom slovíčku musí, musíme hento, musíme tamto, stále niečo musíme, máme pocit, že človek viac menej je v niečom akosi sledovaný, prenasledovaný, ako keby sme sa v niečom museli neustále kontrolovať a podobne. Celkom isto aj spontánnosť by mala mať predsa len svoje medze a hranice, ale niekedy tak to má byť.

Pri hodnotení svojho sebavedomia je dôležité, aby sme si uvedomili, v akej pozícii sa nachádzame. Mnohí hodnotia svoje sebavedomie ako niečo, čo je príliš vysoko, ale práve im by som doprial osobný a osobnostný rast, aby sa predsa len kdesi výrazne posunuli, najlepšie smerom dopredu. Mnohým nechýba sebavedomie, ale problémom je to, že sebavedomie ako také, o ktorom sa isto nespočetne veľa krát popísalo nie je záruka, že človek bude v niečom dobrý, že človek bude v niečom múdrejší, a vynikne, a takto bude znamenať nejaký rast a prínos do spoločnosti.

Častokrát sebavedomí ľudia sú takí, ktorí by celkom isto mohli napríklad na sebe ešte viac popracovať, a nesebavedomí sú azda takí, ktorí priamo či nepriamo niekoho viacmenej predčili v niečom, čo je im blízke, kde sa cítia dobre, kde sa vedia vyjadrovať, a najlepšie to deklarujú svojím životným štýlom, pričom oni vedia najlepšie, čím všetkým si napríklad museli preskákať, čo všetko museli obetovať, aby sa dostali tam, kde sa dostali, kde možno už ani nedúfali a ani možno ani neverili, že predsa len raz ešte dokážu zaznamenať oný úspech, ktorý im otvorí srdce. Viem veľmi dobre o čom hovorím, pretože, podľa toho, čo teda opisujem v mojich riadkoch niečím podobným, ak nie takým istým, čo som opísal som si pred časom prešiel aj ja. 

Matne listujem v mojich osobných memoároch, a som zistil, že človek musí za všetko byť povďačný, aj za to menej dobré, pretože všetko nás chtiac nechtiac nejako formuje, a raz sa dostaneme aj tak, kam sa máme dostať, len na všetko potrebujeme svoj čas, ktorý príde, a ktorý ale málokto pozná, ale o to lepšie je to práve vtedy, kedy človek sa dostane do toho stavu, kedy to vie zbadať, a kedy to vie na sebe jasne rozpoznať.

Čo teda ešte o sebavedomí povedať. Je to zaujímavá téma, ktorá je dosť ťažko vyčerpateľná, a práve preto takéto témy sú mi častokrát blízke, a dosť často nad nimi rozmýšľam napríklad aj vtedy, keď nepíšem blogy. Keď ma niečo len tak spontánne napadne, pokiaľ napríklad sa nad niečím uvažujem, a sám neviem, ako napríklad danú situáciu vyriešiť, aký jasný postoj a osobné stanovisko by som mal v daný moment zaujať, čo všetko možno v danú chvíľu povedať, a čo možno ešte nepovedať, kedy konať, a kedy svojmu konaniu by sme dokázali vystaviť stopku, a to všetko pre naše dobro.

Záverom poviem toľko, že človek by nemal premrhať čas a ponúknuté šance, ktoré treba využiť v danom čase na svoj osobný prospech, pretože príde niekto, kto sa napríklad prejaví v tom zdravom slova zmysle ako drzí, urobí niečo drzé, také, ktoré ho posunie niekde vpred, zatiaľ čo my napríklad stále v niečom váhame, stále sa nad niečím zamýšľame, stále ešte nevieme, že v živote treba ešte aj zariskovať, hoci to nemusí by príjemné, a nie každý to dokáže. Nech sa vám darí naozaj, to vám prajem.

 Blog
Komentuj
 fotka
motovidlo323  19. 1. 2020 17:17
DDDD
Napíš svoj komentár