Hodnotová hierarchia I

Chcel by som pridať jedno krátke zamyslenie, ktoré skôr bude niečo ako recenzia, čo som si prečítal teraz blog. Bol som na veľmi dobrej zdravotnej cyklistickej turistike, nakoľko som mal možnosť trochu sa zregenerovať v tento krásny deň. Poobede som ešte mal na chvíľu celkom príjemné povinnosti, až som si nie istý, či ich môžem definovať ako povinnosti, pretože pre mňa je to niečo ako záľuba, pasia. 

Opätovne som spoznal nových ľudí, spoznal som zase niečo nové, čo ma obohatilo, a v určitom slova zmysle som opäť nabral novú inšpiráciu. Opäť som teda spoznal niečo nové, ktoré bude vo mne ešte určitú dobu doznievať, za čo som naozaj veľmi vďačný. A keďže mám rád takéto dobrodružstvá, je možné, že sa niečo podobné ešte zopakuje.

Poďme teda ale k článku. Začítal som sa teda do jedného článku, a ako hovorím v úvode tohoto blogu, bude to opäťovne recenzia. Budem konkrétne teraz citovať ten odsek, to čo ma zaujalo a na ktoré chcem napísať recenziu. Teda. 

Príčina svetového zla teda tkvie v nesprávne nastavenej, vnútornej hodnotovej hierarchii. O čo teda ide by som sa chcel zamyslieť. 

Je chvályhodné, že človek chápe skutočnosť, že niečo je nad ním, a niečo pod ním. Niečo je dokonca paralelne rovnocenné vedľa neho, a teda podľa toho by sa mal aj správať.

V jednom veľmi peknom citáte, teraz mi napadol na um, a som za to veľmi vďačný, som sa dočítal, že jeden významný človek spomenul tieto slová. Neviem či ich budem citovať presne ako povedal, ale budem sa snažiť povedať aspoň podstatu toho čo vyslovil, a stojí to za uvažovanie a pozastavenie.

..."Bol som vychovaný tak, aby som si vrátnika vážil rovnako ako riaditeľa..."

Čo teda by som k tomuto dodal. Väčšina je to tak, že človek akokeby nie že mal tendenciu kýmsi pohŕdať. To by som nepovedal, ale nevzbudzuje si rešpekt rovnako u každého, počnúc najmenším, až po toho najvyššieho. Človek práve má tendenciu, že keď uvidí kohosi veľmi dôležitého, predsa mu bude venovať čas, a ten jeho postoj ku nemu bude mať predsa len odlišnú kvalitu, ako keby sa rozprával s hocikým iným, možno v ten moment azda menej dôležitejším. Je to celkom prirodzené, pretože isto sa možno nebudem trebárs rozprávať s nejakým inštalatérom na nejaké ekonomické témy, ktoré mám napríklad prebrať na akomsi biznis brífingu s manažérom celej cieľovej skupiny, keď má pod sebou celkom slušný počet. 

Je prirodzené, že človek musí niečo dodržiavať, a riešiť niečo dôležité predovšetkým s kompetentnými osobam, ktoré sú na to určené. Nie preto, aby sme niekoho azda povyšovali nad niekoho, ale práve preto, aby tá naša práca, predovšetkým ten konečný výsledok bol kvalitný najmä po akejsi kvalitatívnej a technickej stránke. Samozrejme nezanedbateľný určite je prístup každého, ktorý sa na niečom podieľa, od najmenšieho po najvyššieho.

To je azda každému jasné. Lenže menej ľudí chápe, že práve celá naša spoločnosť stojí na tzv. ľudí, ktorí nezohrávajú až takú menej podstatnú prácu, a ich činnosť, ich práca, vykonávanie si svojich povinností sú teda dosť ľahko nepovšimnuté, celkom ľahko prehliadnuteľné, a nevenuje sa im v spoločnosti až taká pozornosť.

Je teda zrejmé, že viac ako inokedy musíme sa vrátiť k pôvodine, teda aby sme sa vrátili na začiatok. To čo som teda spomínal v horeuvedenom odstavci, pokiaľ človek si naozaj nebude rovnakým metrom merania vážiť všetkých bez akýchkoľvek rozdielov, teda použijem pojem správnu hodnotovú hierarchiu nepohneme sa dopredu nikde. 

Záverom spomeniem ešte toľko, že podstatou je to, aby človek pristupoval rovnocenne k všetkým, hoci z hľadiska svojho postavenia možno nemusí. Práve v tom danom postoji sa azda včas odkryje pravý charakter, ktorý sebe každý z nás akosi skrýva. Toľko som chcel napísať k tomuto článku.





Zdieľaj článok na facebooku
63 odoberateľov

Komenty k článku