V súčasnosti často panuje názor, že človek má predsa len vytvárať medzi sebou jednotu, aby prišiel akosi k poznaniu, že raz zavládne jednota, svornosť, spravodlivosť, keď nastane čas, kde všetci budeme v dokonalej súhre. To nie je akási utopistická a niekedy nereálna, možno by niekto namietal vyslovene akási absurdná predstava, kde to takto nefunguje, a nikdy ani fungovať nebude. V dnešnom článku si teda položím jednu základnú, možno rečnícku otázku, ktorá teda znie, že prečo teda je tomu tak.

Prečo niekto musí presadzovať názory, ktoré by mali byť samozrejmé. Či už sú to názory na otázky typu ohľadom tradičného modelu rodiny, ktorú azda poznáme, ktorá je vcelku odpočiatku vekov, ako svet jestvuje prirodzená, normálna, a teda vytvára, alebo skôr dotvára, teda akosi uzatvára prirodzenú tvárnosť tejto zeme jednota a súhra, ktorá hovorí o tom, že rodina je základnou bunkou spoločnosti, ktorej inakšiu podobu si nik nevie predstaviť, a ničím a nikým alternatívnym sa teda prirodzene nedá ani nahradiť. Nechcem v mojom blogu rozoberať túto tematiku, ktorá už nejaký ten čas rezonuje jednak v spoločnosti, a stáva sa tak akousi súčasťou. Prečo je tomu tak.

Je potrebné o tom rozprávať, pretože môžu naozaj vzniknúť akési prúdy, ktoré vplyvom tlaku okolia a možno menšiny, budú presadzovať niečo, čo normálne, spontánne a prirodzené nie je. Prečo je tomu tak, neviem. 

Azda preto, že v spoločnosti vždy sa nájde ktosi, kto je považovaný za akéhosi exota, proste nejaká zvláštna forma, a možno chce akosi neprirodzene vyniknúť z radu. To je všade, v každej dobe sa niečo podobné nájde. horšie je to vtedy, pokiaľ naozaj niekto napríklad začne akosi nebadane možno potláčať nejaká prirodzené práva, chce mu teda upierať, čo normálne je, ale z nejakých zvláštnych okolnosti to predsa pre neho prirodzené a normálne nie je, čo možno ťažko si vysvetliť, prečo tomu tak je. Môže to mať rozličné formy, a je dobré, kedy sa o tomto viac hovorí a diskutuje. Prejavuje sa to napríklad tak, že v nejakom konsenze, teda akomsi vázjomnom súhlase, dohody a podobne, vždy bude nejaký hlas, ktorý pôjde neprirodzene proti prúdu, čo naruši, naštrbí v tomto tú jednotu, ktorá tým spôsobom mala nastať. Prejavuje sa to všade. Sú to názory na akademickej pôde, je to na pracovisku, je to celkovo v politike ako takej, kde sa deje vždy niečo zaujímavé, niečo také, čo napríklad začne vstupovať do povedomia tých druhých, a častokrát to pomerne dlhší čas ešte ostáva v pamäti a pozornosti verejnosti ako takej.

Existujú naštastie ľudia, ktorí prirodzene majú veľmi silný cit pre spravodlivosť, pre otázky mieru, pre normálnosť života, a sami svojím pričinením naozaj sa snažia o to, aby spoločnosť fungovala ako harmonický celok. Kde nik nebude nikoho a nič pretláčať nasilu, to, čo je neprirodzené.

Práve preto je dobré, kedy ľudia majú rozdielne názory, z toho hľadiska, aby sa vyjasnila, lepšie povedané, vykryštalizovala pravda. Tá pravda, ktorá pravdou je od počiatku, ktorá teda nikdy nebude tendenčne zmodernizovaná, ktorá bude proste mať zmysel pre akýsi čistý cit pre lásku v takej podobe, aká naozaj je.

Nechcem v mojom blogu tendenčne spomínať bližšie. Nechcem byť v ničom ako tak konkrétny práve preto, pretože mnohí si to možno začnú vykladať predovšetkým po svojom, a čo je horšie, budú si to vykladať azda nesprávne, a do tohoto levelu by som teda nechcel skĺznuť ohľadom možného nepochopenia, teda celkom prirodzene, ani ja sám. Nechcem ale tým povedať, že treba hľadať zlatú strednú cestu aby to naľavo, bolo celkom prirodzene vyvážené tým napravo, a teda hľadať pravdu kdesi uprostred. Nie.

Záverom chcem v mojom článku povedať ešte toľko, že rozdielne názory sú potrebné predovšetkým na to, a slúžia na ten cieľ, aby človek dospel v tom, čo koná, a aby prirodzene našiel zmysel života.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár