V súčasnosti môžeme pozorovať napríklad v spoločenskom živote, či už prostredíctvom tlače, internetu, nejakých správ, alebo z rozhlasu, to proste čo sa ku nám dostáva, a nad čím sa chtiac nechtiac zamýšľame a ostáva to v nás názor, že je dobré, kedy človek príde k nejakej jednote názoru, kedy zavládne akýsi konsenzus, z ktorého bude mať osoh každá zúčastnená strana. To môže platiť napríklad v školskom triednom kolektíve, to platí na pracovisku, tomuto proste sa nevyhneme chtiac nechtiac nikde. 

Toto všetko je ale nanešťastie len teória, a dobre vieme, že teória ako taká ostane len teóriou, a pokiaľ sa to vecne neaplikuje do praxe, nikdy nebude medzi nejakými ľuďmi, kde panuje názorové, spoločenské a iné rozdelenie akási súhra. Proste vždy bude tam vládnuť akási zdravá či nezdravá dominancia, nejaká prevaha názorov, ktorej sa budú musieť chtiac nechtiac zúčastnené strany predsa len podvoliť, hoci v myšlienkach s tým nebudú súhlasiť.

Na základe tejto skutočnosti vznikajú rozličné ideové prúdy aj v súčasnosti, nielen v minulosti. Ako to teda myslím. Vznikajú teda niektoré tendencie a akési "izmy", dobre vieme, čo konkrétne mám na mysli pod touto skratkou, ktoré teda vznikli predovšetkým z primárnej potreby vymaniť sa z niečoho, čo ma uvádza napríklad do akéhosi nezdravého stereotypu, kde na všetko len prykyvujem, so všetkým súhlasím napríklad vtedy, a práve vtedy, kedy viem, že budem z toho profitovať, mať nejaký úžitok, a predsa neoplatí sa napríklad vzdorovať a oponovať práve tomu, od ktorého čerpám, prijímam akúsi podporu v jej najrozličnejšej a najrozmanitejšej podobe.

Názov môjho blogu môže akosi zdanlivo pôsobiť napríklad mätúco, môže akosi naznačiť nelogiku textu. Ako teda je dobré mať rozdielne názory. Je to teda vôbe možné? Najmä názory, ktoré sa priamo rozchádzajú, alebo teda sú v priamom rozpore na nejakú tematiku. Vidíme to v rozličných oblastiach.

Ako vidíme v bežnom živote, v živote je práveže všetko možné, a vieme, že tie najlepšie a najúčinnejšie dohody, najúčinnejšie riešenia obyčajne vyplynuli po veľmi dlhom konaní oboch strán, kedy na začiatku bolo celkom jasne, že teda sa názorovo človek s daným človekom rozchádza, a viac menej sa hľadajú niektoré možnosti, ako sa rozísť možno s pokojom a kľudom, aby v človeku nevznikali možno zbytočné otázky, na ktoré si nevie dať uspokojujúcu odpoveď.

Dokážu to jedine vyspelí jedinci, ktorí viacmenej chápu, že v živote je potrebné sa aj prispôsobiť, a za každú cenu nepretlačiť svoj názor. Ak je ten názor predsa len vyspelejší, vyzretejší, lepši, odolnejší, kvalitnejší, odbornejší, a mohli by sme mu dať kadejaké ešte prívlastky, a to celkom právom, skôr či neskôr druhá stránka, predsa len dozreje k názoru, že kdesi celkom na začiatku bolo nejaké pochybenie z jej strany. Nejde o to, aby nám sa akosi triumfálne potvrdilo to, čo sme pravdivo tvrdili, a podložili na základe ťarchy dôkazov, ako som to v mojom článku nie jeden krát takto už spomenul, ale preto, aby predsa len pravda vyšla na povrch. Viacerí teda pravdu chcú len zakryť, a boja sa jej.

Pravda na druhej strane je veľmi zvláštny element, ktorý nepozná nijaké ale. Buď teda je niečo pravdivé, alebo nepravdivé. Dobre vieme, že matematika je presná veda, ktorá s presnosťou na niekoľko doslova desiatok desatinných čísel dokáže vypočítať akýkoľvek zložitý príklad, ktorý častokrát môže celkom isto presiahnuť logické a racionálne chápanie.

Záverom chcem povedať toľko, že je dobré, keď človek má rozdielne názory, ale predsa príde k akejsi jednote a poznaniu pravdy, ktorá zároveň všetko rozdelené opätovne spojí do jednoty, čo je veľmi podstatné, a čoho sa možno viacerí tak veľmi boja. Zamyslite sa nad tým.

 Blog
Komentuj
 fotka
feroborba  26. 1. 2020 10:59
Lepšie je prikyvovať ako prykyvovať.
Napíš svoj komentár