Je dobré mať rozdielne názory?

V súčasnosti nie jeden človek sa chce dovolať akejsi spravodlivosti, kde bude cítiť, že niekto ho berie vážne, že má aj on nejaký štýl života, ktorý treba rešpektovať. Dobre vieme, že práve najhoršie je to vtedy, kedy napríklad vedieme rozhovor s človekom, ktorý nechápe a nemá zmysel pre dané skutočnosti. Prejavuje sa to presne v kontraste, ako keď niekto sa chce vyjadriť trebárs na duchovné témy, popritom teda vôbec nevedie duchovný život, vôbec mu nerozumie. Sčasti sa môže zdať, že azda mu začína načúvať, možno s porozumením jeho vlastným, ale pokiaľ to nekorešponduje s jeho vlastným presvedčením, obyčajne takéto čosi zanechá.

Na prvý pohľad dá sa povedať je všetko lákavé. Všetko je príťažlivé, až, pravda do onoho času, kedy sa v nejakých rozdieloch, názoroch, prejavených výrokoch a podobne v niečom s niekým začíname rozchádzať, a teda tie naše cesty sa nedajú spojiť do jedného. nie je to proste o tom, že v niečom máme kontinuálne názory, ktoré sú celkovo od niekoho podporované, a takto teda človek v niečom môže napredovať. 

Azda všetci poznáme ten známy neslávne preslávený výrok, alebo azda životnú múdrosť, že protiklady sa priťahujú. Nechcem to rozoberať z akýchsi vzťahových vlastností, o to nemám záujem, pretože každí sme predsa iní, a nemôžeme teda vnucovať komusi svoje myslenie a názory, aj keď sú správne, pravdivé, a môžeme sa od toho priučiť. Domnievam sa, že protiklady sa nikdy nepriťahovali, a ani sa nebudú, pretože v nich vzniká práveže veľa kontaktov, a tam, kde to takto je, položí sa obyčane základ akéhosi konfliktu, ktoré časom isto môže tie dané zúčastnené strany napríklad bolieť.

V súčasnosti riešime, či sa vieme alebo nevieme zhodnúť, a pri najmenšom pochybení obyčajne sa človek necháva strhnúť svojimi, častokrát egoistickými pocitmi, že len ja mám patent na pravdu, a som ten najsprávnejší.

Problém nie je, keď si niekto toto myslí. nastáva problém vtedy, pokiaľ človek nie je schopný nikde ustúpiť, kdesi sa pomyslene zastaviť, nechať voľne plynúť čas, nechať to len tak, pretože niekedy tá nejednota sa môže vyformovať do neobyčajne dobrej súhry.

Dobre poznáme prípady, kedy napríklad aj na pracovisku trebárs môže byť niekto s niekým v konflikte. Ale urovnať ako tak na profesionálnej a ľudskej stránke si vyžaduje celkovú vyzretosť, a ešte by som dodal osobnú vyzretosť, a na to nie každý chce klásť akýsi dôraz, pričom toto by som v danom prípade povýšil na piedestál hodnôt.

Pri akýchsi rozdielnych názoroch sa obyčajne človek prejaví na svojej primitívnej úrovni, kedy niekedy je celkom ľahko rozpoznať aj daný svet, v ktorom žije, a v ktorom sa nachádza, pretože práve v akomsi konflitke človek už viac nedokáže v sebe potláčať to, čo sa mu možno celkom ľahko darilo pri normálnych situáciách. Nedávno predsa som to zažil a viem celkom presne o čom hovorím. 

Čo by som k tomuto ešte povedal. je dobré ústúpiť, a možno uvoľniť akýsi pomyslený tlak, alebo presvedčiť kohosi o opaku, pričom možno dosiahnem to svoje, čo som si predsavzal? Je ustúpenie možno zradou vlastného svedomia, kedy človek akosi jednoznačne ide proti sebe?

Čo poviem na záver tohoto článku? Nie je problémom, kedy máme rozdielne názory, ale problém je, kedy sa bojíme v niečom ustúpiť, pretože moc hierarchie v hociktorej spoločnosti na hociktorom stupni je príliš silná, aby niekto zhora bol ochotný podriadiť sa možno tomu zdola, práve vtedy, kedy je poukázané na jeho oprávnené nedostatky. Zamedzuje mu v tom jedno jediné. Azda jeho osobná pýcha, ktorej sa treba zbaviť, a pritom stačí tak málo.

Zdieľaj článok na facebooku
63 odoberateľov

Komenty k článku

  1. 2
    Riddler

    26 ročný muž
    Turiec

    Myslím, že to príslovie ,,protiklady sa priťahujú" do určitej miery platí, avšak nie čo sa týka názorových a hodnotových nastavení, skôr vlastností. Ak je niekto zakríknutý, menej odvážny, môže mu imponovať ktosi aktívny, smelý, a navzájom sa môžu vhodne doplňať, kedže aj ten nesmelý môže mať v sebe čosi, čo tomu partnerovi chýba. Alebo ak je niekto viac temperamentná povaha, niekto zas pokojnejší, tichší, taktiež môžu byť kompatibilní a vhodne sa doplňať, ak je medzi nimi ten duševný, názorový súzvuk. Len toľko som chcel doplniť k tvojmu blogu bratu, pekný víkend ti prajem
  2. 3
    Vreskot000

    32 ročný muž

    @riddler vďaka. pekne si napísal. písal som na základe vlastných skúseností, moja bývalá priateľka bola pravý opak mňa. Vedel som si predstaviť s ňou akési zmysluplné prežívanie vo vzťahu, ktorý sa zakladá na dôvere, ale ona bola úplný protiklad. Mala zlú povahu. veľmi. nikdy neustúpila. na druhej strane poviem, že vo filozofických názoroch sme sa zhodli. ale cítil som úplnú prázdnotu. To,že ťa nerešpektuje človek a neznamenáš pre neho to, čo pre teba znamená on. to, že ty dokážeš všetko pre neho urobiť, čo som aj spravil, ale ona nie. sklamala ma, ale to nič. to nie je o odpustení, to je o tom, že dve rozdielne povahy nezažijú súzvuk v ničom. je to nemožné. ale je to môj názor, a názor iných rešpektujem plne :)