Je dobré niečo nevedieť a žiť v ilúzii? III

Tento blog som pridal ako silvestrovský špeciál, a teda dnes pridávam novoročné myšlienky deväť dní po začatí nového roku. Pýtam sa teda, či je dobré niečo nevedieť, a žiť v ilúzii. 

No. Napadlo mi trochu tak spontánne, mnoho vecí mi zíde na rozum spontánne, že mám záves pred oknom, ale nemám žalúzie. No. Pýtam sa teda, či je lepšie zatiahnuť záves, a žiť v zatiahnutých žalúziách, alebo otvorených. 

Asi zatvorených, lebo stade mi preniká svetlo pouličných lámp, a to svetlo keď spím a odráža sa mi to do tváre naozaj neznášam. Neviem prečo, ale to proste neznášam. Ale to asi viacerí.

My ľudia prahneme po kadejakých informáciách. A možno čím nepodstatnejšie informácie, tým lepšie pre nás. Čím kontroverznejšie, zaujímavejšie, to, čo sa možno vybočuje z akéhosi priemeru, čo nie každý pozná, čo je niečo vzrušujúce, tým azda lepšie. Človeka od nepamäti priťahovalo niečo tajomné, mysteriózne, niečo, čo jednoducho povedané presahovalo jeho racionálne zmýšľanie. A možno čím väčšia záhada sa za tým všetkým skrývala, tým sa rozširoval okuh záujemcov, ktorí danú dilemu, neriešiteľný zdanlivo problém chceli riešiť, avšak celkom neúspešne.

Nie raz máme pocit, že po prijatí nejakej správy, človek v podstate len spontánne vyriekne, možno ešte ani nevie celkom, o čom konkrétne je reč, že toto som nemal vedieť. Toto som sa nemal dozvedieť. Spravidla tušíme asi všetci, že niečo príjemné, niečo užitočné, prospešné, dobré to asi nebude, ale bude to skôr vnímané z tej opačnej strany. Že sa zase niečo spravilo, pokazilo, niečo zase nevyšlo, niečo dobré sa zničilo, a teda mohli by sme vymenovať k tomuto všetky tie negatíva, tie menej dobré, plané správy, ktoré nás nie tak v malej miere zaplavujú. Človek častokrát už ani nevie kde je pravda. Častokrát kedy človek počuje niečo dobré, čo sa komu darí, prijme to s nevôľou, možno najmä v akomsi okamihu pre neho najmenej vhodného, kedy sa jemu zrovna v danom čase nedarí, kedy možno by potreboval počuť slová útechy.

Avšak tie slová v podstate neprichádzajú. Prichádzajú isté slová, ktoré možno chvália niekoho druhého, a možno niekoho druhého, alebo jeho samého, alebo si to môžeme povedať aj sami na seba, prichádzajú slová, ktoré nás hania, ktoré nás zahanbujú. 

Na základe toho všetkého vieme dobre, že nie všetko je potrebné vedieť a mať informácie. Nie je dobré ani žiť v nejakej ilúzii, že všetko je v poriadku, kedy v poriadku predsa nie je, a treba to riešiť. Nie je dobré žiť v nejakej ilúzii o tom, ako napríklad vonkajšia krása je isto zrkadlo a podobizeň krásy vnútornej, pretože nie vždy to platí.

Mnohokrát sa človek nechal falošne oklamať, boli mu ponúknuté akési falošné náhrady, ako som to kedysi spomínal na jednom blogu v tom zmysle, že že tie falošné náhrady zatienili pravdu, poznanie o seba samého, zatienili danú realitu, v ktorej sa nachádzame, uviedli nás do nejakej ilúzie, a nepoznáme pravdu. Ako to teda myslím vyjavím v nasledujúcich riadkoch.

Dobre vieme, akú momentálne ťažkú spoločenskú situáciu prežívame, kedy pandémia tohoto kalibru je naozaj nevídaná, a čo je ešte horšie, mnohí tomu neveria.

Mnohí neverili zaiste ani za čias dávnych, biblických, mnohí neverili rozličným proroctvám ani v starom, ani novom zákone, a mnohí sa nanešťastie smejú tomu ako v minulosti, dávnej nedávnej, a aj teraz v súčasnosti. Že veď predsa nič také neexistuje. Možno niečo na spôsob, že predsa som nič nevidel, a čo nevidím, tomu neverím. Ešte šťastie, že táto teória jestvovania a nejestvovania čohosi sa dá vyvrátiť. Súčasná situácia nám ukazuje, a ja som sa s tým osobne stretol, že to naozaj existuje, a kto to popiera, nemôže byť v poriadku. 

Záverom poviem ešte toľko, že dobré je niekedy niečo nevedieť, ale lepšie je niečo vedieť, a robiť všetko preto, aby tento svet a táto spoločnosť bola lepšia, než je dnes, pretože budúcnosť nespočíva v tom, čo spravím zajtra, ale to, čo dokážem vykonať pre spoločnosť, pre seba, pre moju rodinu, pre tých, ktorých proste mám rád... čo spravím ešte dnes.

Jedna múdra zásada hovorí, že keď niečo odkladáš na zajtra, ale nepustíš sa do toho dnes, v podstate tak neučiníš nikdy. A toto človeka unáša do akejsi falošnej ilúzii, kedy podľahne svojím predstavám o vlastnej dokonalosti, že je lepšie nič nevedieť a žiť v ilúzii.

Zdieľaj článok na facebooku
66 odoberateľov

Komenty k článku