Je dobré uvažovať o blízkej budúcnosti?

Moju dnešnú tému na napísanie nedeľného článku som opätovne použil z anketárskeho okienka, kde sú naozaj zaujímavé tematiky, ktoré sa voľne ešte akosi dajú oveľa viac spracovať, než len obmedziť sa na nejaké strohé odpovede v komentároch nižšie pod anketou. V istom zmysle nakoľko tá anketa pre mňa nie je veľmi už aktuálna, aby som sa vyjadril komentárom ku nej, skúsim nad touto tematikou, celkom zaujímavou, užitočnou, pouvažovať v krátkosti v mojom článku. Ako by sme si to mohli asi predstaviť.

Kedysi som písal o tom, že je pre človeka viac menej celkom prirodzené, ak niečo plánuje. Aj teraz som dostal pred malou chvíľkou krátky telefonát, ktorý som v podstate čakal. Netušil som, že ho dostanem dnes popoludní, ale orientačne ujasniť si niektoré detaily v primeranom časovom odstupe so zapísaním si konkrétnych požiadaviek považujem osobne za vysoko profesionálne, a takto by to malo byť. Ja mám rád, keď sa niektoré veci konajú naozaj precízne, presne, keď je niečo jasne a zrozumiteľne oznámené, najlepšie vopred, aby som si vedel prispôsobiť čas, plány, prípadne, aby som niečo inšie vedel napríklad presunúť na neskorší termín. Takto v človeku sa formuje istý cit pre povinnosť, ktorú niektorí pomerne ľahko zanedbávajú.

Mnohí si myslíme, že všetko zvládneme naraz, a že dáko bolo dáko bude. Ono pravda je jedna, že pokiaľ nič sa nedeje niečo mimoriadne, o nič v podstate nejde. Ja osobne som na takýto typ zhonu a naháňačiek najmä v časovom rozpätí viac menej zvyknutý, a nerobí mi problém flexibilne sa prispôsobiť, hoci priznávam, že niekedy to vo mne vyvoláva rozpaky, či dobre dokážem splniť to, čo som komusi sľúbil, či teda budem v niečom efektívny, či budem presný, a teda môj výkon odvediem na maximum, alebo sa o tom budem celkovo snažiť.

Je dobré uvažovať o blízkej budúcnosti teda? Je ťažké povedať, čo konkrétne je blízka budúcnosť. Ako dobre vieme, život v súčasnosti je plný dynamizmu, a nevieme presne, čo budeme robiť zajtra a podobne. možno u niektorých sa to deje v časovom horizonte niekoľkých hodín.

Vytvára to v človeku istý druh zodpovednosti, a taktiež naučiť sa dodržať to, čo som sľúbil, hoci pochopiteľné, všeličo môže do toho vojsť. Avšak nik neviem predpokladať niečo dopredu. Mnohí by aj chceli, aj sa o to pokúšajú, ale častokrát bezvýsledne. Nejde to proste. Radšej niečo sľúbim s akýmisi výhradami, rezervami, ako niečo naisto, a potom v človeku vznikne dilema, ak sa vyskytne paralelná situácia, kde človek chce byť vyslovene na dvoch miestach súčasne, čo sa za normálnych okolností nedá. Človek sa ale aspoň učí akejsi precíznosti, presnosti, a to mnohým chýba. Mnohí podceňujeme situácie, a myslíme si, že keď sa nezúčastňujeme nejakých podujatí, ktorých začiatok napríklad nezávisí vôbec od nás, možno od nášho meškania, alebo naopak, v lepšom prípade našej dochvílnosti, a podobne, že sa teda nič nedeje.

Aj toto je v istom zmysle uvažovanie do blízkej budúcnosti. Mnohí podceňujú túto voľbu uvažovania, ale je veľmi potrebná. Nik nehovorí, že to, čo som si pred časom akosi predsavzal, musím stopercentne splniť. Pochopiteľne, to sa nemusí stať, ale človek by mal sa naučiť niekedy dopredu rozmýšľať a organizovať si takto čas. Azda vtipná anekdota hovorí, že nikto vám nemôže dať to, čo vám ja môžem sľúbiť. Áno, sľúbiť môžeme hocičo, môže to byť možné, alebo nemožné, a niekedy aj to zdanlivo nemožné, nakoniec možné bude. Niekedy naozaj závisí od toho, či ideme do niečoho naozaj s chuťou, alebo ostaneme v mysli len pri plnení nejakých povinností, ktoré by sme mohli charakterizovať ako príjemné, alebo ako menej príjemné.

Mnohí hovoria, a razia teóriu, že treba žiť tu a teraz, a čo bude, nechám voľne plávať. A čo bolo, nechám odísť, možno aj to menej príjemné, aby som si nepokazil niečo, čo ma možno to dobré čaká, a čo ma možno neminie. To človek prirodzene nevie predpokladať. Vyžaduje si to istú dávku sebareflexie, kde si zhodnotím všetko za a proti, kde viem, na čo mám, a na čo nemám.

Čo poviem na záver. Mnohí nevedia komplexne zhodnotiť svoje možnosti, a trochu ich odhadnúť, pretože na to treba skúsenosť, a bez skúsenosti nepremyslene kdesi vrhať sa, do akýchsi šancí nemá význam, pretože obyčajne človeka môže zaplaviť nezriedka akýsi pocit neschopnosti, možno menejcennosti, toho, že som zlyhal práve tam, kde sa odo mňa očakávalo podanie istého výkonu, ktorý som nesplnil, a mal som to splniť.

Zdieľaj článok na facebooku
63 odoberateľov

Komenty k článku

  1. 1
    Luboos

    33 ročný muž
    Piešťany

    Koľko ľudí to tu číta keď toho toľko chrlíš ?
  2. 2
    Vreskot000

    32 ročný muž

    Bratu ja mam tolko prace, ze cez tyzden nemam cas ani zit. Zazrakcze som tu takto pozde. Poznacim si niektore temy o ktorych by som chcel pisat do mobilu, a potom piatok vecer\ sobotu napisem vsetko co som chcel cca do siestich clankov po sebe. Pisanie ma bavi.
  3. 3
    Patrixo

    32 ročný muž
    Militantný slniečkar

    otazka je, ci je dobre uvazovat.